TRENČÍN. Knižná prvotina Trenčana Mateja Zámečníka (26) s názvom Nakresli si príbeh motivuje hravou formou deti k čítaniu. Kniha obsahuje dvanásť príbehov, po každom príbehu autor prenechal priestor na detskú kresbu. Snom mladého Trenčana je vydať rozprávky aj v cudzích jazykoch.
Kniha nesie názov Nakresli si príbeh, čím sa odlišuje od iných kníh pre deti?
– Odlišuje sa hlavne tým, že deti sa naučia niečo nové, čo nie je v každej knihe. Zároveň si na záver príbehu vytvoria unikátnu kresbu, ktorá bude jedinečnou a jedinou na svete, keďže každé dieťa kreslí inak a inak si predstavuje aj to, čo je v príbehu napísané. Zároveň sa dieťa môže popýšiť svojou kresbou, v dospelosti môže mať peknú spomienku na detstvo.
Koľko príbehoch kniha obsahuje a kto v týchto príbehoch vystupuje?
– Obsahuje 12 príbehov a vystupujú v nej vždy zvieratká, ktoré citát zo začiatku príbehu príbehom prerozprávajú tak, aby to bolo pre deti zrozumiteľnejšie. Príbehy vznikli tak, že som si našiel citát a k nemu som sa snažil vymyslieť príbeh. Názvy príbehov vznikli tak, aby sa zvieratko rýmovalo s nejakým menom z kalendára. Napríklad Kapor Karol alebo Sloník Tomík.
Myslíte si, že kreslenie a predstavivosť deťom v dnešnej pretechnizovanej dobe chýba?
– Myslím si, že áno, pretože množstvo detí je naučených prijímať informácie pasívne z obrazoviek. Celkovo sú veci intuitívne ladené, aby deti len niečo vyťukali a dostali sa ľahšie do cieľa.
Kreativita a schopnosť realizovať sa ide do úzadia, a to následkom výdobytkov modernej doby. Deti už nemusia až tak veľa premýšľať, sú vedené elektronikou.
Ako dlho ste na svojej knižnej prvotine pracovali?
– Myšlienku som mal v hlave asi jeden a pol roka, avšak nevedel som sa k tomu dokopať. Jedného dňa som si povedal, že mojím novoročným predsavzatím bude plnenie si snov, tak som začal s písaním. Celý tento projekt vznikol za necelých päť mesiacov.
Čítali ste v detstve často rozprávky?
– Áno, mal som zopár obľúbených knižiek. Nejaké príbehy mi prerozprávali aj starkí.
Zaujímali ste sa o písanie aj v minulosti?
– Keď si zaspomínam, tak na základnej škole som cez voľné hodiny spolu so spolužiakom písal niečo, z čoho neskôr vznikli krátke, bláznivé a uletené príbehy. Potom som si dal pätnásťročnú pauzu a nakoniec som sa vrátil (úsmev).
Uvažujete aj na k ďalším pokračovaním rozprávok?
– Určite by som rád pokračoval v motivovaní detí, knihu by som chcel dať aj do iných jazykov, aby aj deti z iných krajín mohli kresliť a napĺňať ju vlastnými kresbami.
Ako sa kniha páči deťom?
– Reakcie od detí na celú knihu zatiaľ nemám, ale k niektorým príbehom, ktoré prečítali, mám pozitívnu odozvu. Dokonca mi napísali, že sa im to páčilo a chceli by ďalší príbeh. Oslovilo to deti, aj ich rodičov, z čoho sa teším.
V knihe nájdete 12 príbehov. (zdroj: ERIK STOPKA)
