ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Milanovi Križkovi z Adamovských Kochanoviec stál skelet autíčka na povale viac ako 20 rokov. Po dvojročnej prestavbe, ktorú zvládol 60-ročný dôchodca bez pomoci druhých, vzniklo viac ako dva metre dlhé auto s motorom z Jawy 250.
Na aute pracoval odhadom 1000 hodín
Vitálny dôchodca začal s výrobou auta, keď mal jeho syn šesť rokov, dnes má 33. „Chcel som mu urobiť radosť, aby mal originálnu hračku. Potom som začal podnikať a práce na aute som musel prerušiť, nemal som na to čas,“ priblížil začiatky vzniku auta Milan Križko.
Pred dvomi rokmi sa k autu vrátil, viac ako dvadsať rokov bolo odložené na povale. „Bol to ešte len skelet so sedačkami, motor je z motocykla Jawa 250, ale upravený. Znížil som otáčky motora, urobil som štartér a ďalšie úpravy,“ vysvetlil.

Auto so žltou povrchovou úpravou je dlhé 230 centimetrov, široké je 95 centimetrov a na výšku meria 60 centimetrov. „Keď som ho zniesol z povaly, dorábka mi trvala asi dva roky. Nerobil som na ňom sústavne, za týždeň som sa tomu venoval 10 až 15 hodín, viac nie. Celkove som sa autu venoval možno 1000 hodín,“ odhadol investovaný čas majiteľ a mechanik v jednej osobe.
KRM 250
Postaviť auto zvládol Milan Križko sám, podľa vlastných slov pracuje najradšej osamote. „Nikto mi pri výrobe nepomáhal, nemám rád, keď je pri mne niekto v dielni, najradšej robím sám. Ja sa neponáhľam, mám čas. Nevadí mi, keď robím tri hodiny niečo, čo by sa dalo urobiť za pol hodiny. Ale viem, že je to spravené dobre, precízne,“ povedal.
Auto dostalo názov KRM 250, písmená a číslice umiestnil majiteľ na zadnú časť. „Písmená znamenajú Križko Milan alebo Martin, číslo je obsah motora,“ vysvetlil pomenovanie štvorkolesového originálu.
Nechýba čalúnenie ani MP3 prehrávač
KRM 250 za sa svoju výbavu hanbiť nemusí, auto má čalúnené sedlá, ktoré si šofér môže posúvať, nechýba bezpečnostný pás, posilňovač bŕzd, tlmiče, rádio a prehrávač MP3. Milan Križko si všetky svetlá vyrobil sám, využil pri tom modernú technológiu úsporných LED žiaroviek.
„Auto má svetlá vpredu aj vzadu, podsvietenie zospodu, kontrolky pre brzdu, zaradenie rýchlostného stupňa, alarm, zasúvaciu strechu a diaľkové ovládanie,“ vymenoval mechanik, zvárač a elektrotechnik v jednej osobne.
Pri hmotnosti 396 kilogramov auto s dvojtaktným motorom dosahuje maximálnu rýchlosť 80 kilometrov za hodinu. „V minulosti som skúšal, akú to má maximálnu rýchlo, išlo však príliš rýchlo – okolo stovky. Musel som to upraviť, dal som tam iný prevod, teraz ide okolo 80-tky,“ vysvetlil Križko.
Súčiastky z motoriek aj trabanta
Prvé fázy výroby auta nestáli majiteľa auta takmer nič. „V šrote som si pozháňal trubky, plechy a potom som to doma len spracovával. Kupoval som jedine skrutky a nejakú elektroniku,“ zaspomínal. Podľa vlastných slov si volant vyrobil sám, hrebeňové riadenie má z trabanta a brzdy z pioniera.
Na stavbu auta šikovný dôchodca nepoužil žiadne náčrty, ani výkresy. „Všetko som mal nakreslené v hlave, nič na papieri. Mám takú prax, že ich nepotrebujem,“ vyzdvihol. Celkové náklady na stavbu auta jeho majiteľ nepozná, odhaduje ich však na najmenej 2 000 eur, o jeho odpredaji neuvažuje.
„Nad tým som nikdy nerozmýšľal a nebudem rozmýšľať, načo by som to robil,“ pýta sa hrdý otec dvoch detí. Vyštudovaný elektrotechnik je za dlhoročnú trpezlivosť vďačný hlavne svojej manželke.
„Má pre mňa veľké pochopenie, pretože jej otec bol strojár a všetko čo mám, som zdedil po ňom, veľa ma toho naučil,“ zaspomínal Milan Križko.
Manželke Jane sa autíčko páči. „Pri tom autíčku strávil kopu hodín, ale teraz stojí za obdiv, je to krásna vec. Je super, keby bolo väčšie a zmestím sa doňho, tak sa určite na ňom povozím. Stálo ho to veľa času, mohol ho venovať rodine, ale venoval ho autíčku. Znášala som to úplne v pohode. Bola som na to zvyknutá, lebo preňho je dielňa druhý život a hlavná zábava,“ priblížila roky po boku manžela.





