BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Mestský park zasiahla ešte 12. júla veterná kalamita, akú si mesto dlho nepamätá. Vietor poškodil približne 220 stromov, niektoré z nich budú odborníci asanovať.
Podľa Branislava Moňoka z Občianskeho združenia Priatelia Zeme musí obec či mesto pred revitalizáciou ktoréhokoľvek parku zvážiť, ktoré stromy sú pre daný typ pôdy a geografickú polohu naj-vhodnejšie na výsadbu.
Stav stromov vyšetria akustickou tomografiou
Následky kalamity mesto Bánovce nad Bebravou odstraňuje vo vlastnej réžii. Podľa hovorcu mesta Miroslava Schlesingera je väčšina z viac ako 200 poškodených stromov vyvrátená.
„Väčšinou ide o smreky, borovice, topole, odlomené kmene alebo trvalé masívne poškodenie korún stromov,“ vymenoval Schlesinger. Mestský park zostáva pre verejnosť až do odvolania uzatvorený. „V parku hrozí značné riziko ohrozenia bezpečnosti a zdravia. Aktuálne v ňom pokračujú úpravy stromov a následne odborníci vykonajú vizuálne zhodnotenie zostávajúcich stromov tomografickým meraním,“ vysvetlil hovorca mesta.
Podľa prednostky mestského úradu Alexandry Gieciovej tomografia pomocou zvukových impulzov odhalí skryté kazy, neviditeľné dutiny, praskliny a hnilobu stromov. Predpokladaný termín sprístupnenia parku verejnosti je september 2016, dodal Miroslav Schlesinger.
Park čaká revitalizácia
Podľa Alexandry Gieciovej má mesto Bánovce nad Bebravou vypracované štúdie na revitalizáciu parku. „Nejaké štúdie už máme vypracované, prebehli ešte pred touto kalamitnou situáciou. Budeme sa snažiť dať park do takého stavu, aby sme nahradili stromy, ktoré spadli,“ vysvetlila prednostka mestského úradu. Dátum začatia obnovy odhadnúť nevedela.
Do parkov patria tradičné stromy
Hodnota stromov pre urbanizované prostredie je podľa Branislava Moňoka z Občianskeho združenia Priatelia Zeme neoceniteľná. „Stromy ochladzujú prostredie, zadržiavajú vodu a ponúkajú veľmi žiadaný chládok počas letných mesiacov,“ povedal.
Aj keď v Bánovciach nad Bebravou nespadli stromy, ktoré by patrili medzi najvzácnejšie sa vyskytujúce na Slovensku, každý strom zohráva v životnom prostredí svoju úlohu.
„Dôležité je si z každej takejto udalosti vziať poznatok. Pokiaľ napríklad v parku spadne z 200 stromov 150 smrekov, treba sa zamyslieť, prečo práve tento druh stromu spadol,“ poznamenal Moňok. Podľa neho je výsadba smrekov do nížinných parkov nevhodná, keďže majú plytké korene a prirodzene rastú vo vyšších nadmorských výškach.
„Ak sa niečo takéto stane, musia sa spraviť do budúcnosti opatrenia v podobe nahradenia týchto stromov inými druhmi, vhodnejšími na danú klímu, vlhkosť a typ pôdy či geografickú polohu. Osobne by som do parkov vysádzal naše tradičné stromy – javory, lipy, možno hraby a bresty,“ vymenoval možnú náhradu Branislav Moňok.
(zdroj: MESTO BÁNOVCE NAD BEBRAVOU)
(zdroj: MESTO BÁNOVCE NAD BEBRAVOU)
