TRENČÍN. Kultové miesto Keltov sa podarilo objaviť v Strážovských vrchoch v Trenčianskom kraji. Pradávni obyvatelia tohto územia tu v minulosti prinášali svojim bohom materiálne, zvieracie a dokonca aj ľudské obete.
Archeológovia tu našli ľudské aj zvieracie kosti, zhorené zvyšky šperkov, kovových ozdôb odevu i vzácnych antických bronzových nádob. Objavili obetnú jamu aj miesto, kde stál obetný stĺp.
Výskum ešte beží
V súčasnosti tu prebieha archeologický výskum. Nálezisko sa nachádza pri obci Slatina nad Bebravou, asi 1,5 kilometra od významného keltského centra na vrchu Udrina.
„Nálezy pochádzajú z konca tretieho storočia pred Kristom, keď prichádzala na naše územie nová vlna Keltov, pravdepodobne zo severnej Itálie, odkiaľ ich vytlačili Rimania,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta. Na miesto nálezu upozornil občan, záujemca o históriu, ktorý si všimol v lese zhorené miesta a prepálené kovové predmety.
Keltské svätyne a obetiská sú jednou zo zvláštností keltskej civilizácie na Slovensku, ktorá nemá obdobu v okolitých krajinách. Doteraz sa u nás našli len tri, najznámejšia je na Havránku pri Liptovskej Mare.
„Keltské rituály sú pomerne známe z antických prameňov, boli dosť drastické. Často sa vykonávali aj ľudské obety. V rámci rituálneho kanibalizmu boli dokonca ľudia symbolicky konzumovaní, zvyšky sa spálili,“ hovorí Pieta.
Drastické rituály
Na hranici spaľovali Kelti rôzne predmety, ktoré najprv rozbíjali a lámali, aby sa uvoľnil duch predmetu. V rámci rituálu vypili nápoj a nádobu, z ktorej pili, hodili do vatry. Zo zvierat obetovali väčšinou mladé jedince domácich zvierat – ovce, kozy, niekedy prasiatka, výnimočne i kone. Na obetu používali zvyčajne nekonzumovateľné časti ako boli hlavy a paprčky.
Aké zvieratá Kelti spaľovali v Strážovských vrchoch a či obetovali ženy alebo mužov, ukážu analýzy kostí v laboratóriách. Na Liptovskej Mare obetúvali napríklad výlučne ženy.
„Z desiatich obetovaných žien boli tri mrzáčky. Vyberali teda zrejme menej hodnotných jedincov pre spoločenstvo. V Prosnom pri Púchove boli zastúpení muži aj ženy,“ povedal Pieta.
Kelti žili na našom území od 5. storočia pred Kristom až do prelomu letopočtu, pričom v niektorých častiach Slovenska žili až do druhého storočia po Kristovi. Zanechali tu po sebe okrem významnej materiálnej kultúry aj viaceré zemepisné názvy, napríklad Orava pochádza z keltského Arva, Hron je z keltského slova Gran.
