NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. V piatok 22. júla sa už odpoludnia schádzali aktéri k akustickým skúškam. Do západu slnka zazneli prvé tóny vlastných skladieb klaviristu Valéra Mika. S jeho sprievodom – Tamász Belicza na expresívnej basgitare a vynaliezavé bicie Juraja Rašiho – prezentovali skladby z ich albumu.
„Hrali sme vlastné skladby, ktoré sme vydali vo vydavateľstve Hevhetia pod názvom Vibrations, States, Emotions. Som príjemne očarený, som tu znovu po štyroch rokoch, ten pocit na pódiu je niečo jedinečné. Mám rád open-air vystúpenia a toto mi sadlo. Dobre sme si zahrali,“ povedal Valér Miko. Posun a rast kapely bol zjavný aj z ich koncertu na Zelenej vode.
Poľská hudobná krv
Poľský huslista Adam Baldych a jeho kvartet sa opiera o bohatú tradíciu poľského džezu. „Inšpiroval som sa, samozrejme, takými muzikantmi ako Michal Urbaniak, Zbygniew Zajfert, Didier Lockwood, Stephan Grappelli, ale hľadal som vlastný jazyk v hre na husle a začal som počúvať klaviristov, saxofonistov, gitaristov, pretože som nechcel kopírovať myslenie iných huslistov, chcel som nájsť vlastný zvuk, vlastné myslenie, vlastný výraz a snažím sa to predniesť na mojom nástroji,“ vysvetlil poľský umelec.
Jeho spoluhráči Pawel Tomaszewski na klavíri a Pavel Dobrowolski atmosféru i pódium na Zelenej vode už dôverne poznajú. Hrali tu pred tromi rokmi s poľskou speváčkou Martou Krol.
Úroveň poľského jazzu je postavená aj na tradícii kvalitného „chopinovského“ klavíra a na „americkom drummingu,“ ktorý zaviedli vynikajúci poľskí hráči na bicie nástroje už v 50.-tych rokoch minulého storočia. T úto tradíciu povýšil Adam Baldych a jeho sprievod na hudobný prejav najvyššej kvality.
Večer dobrej nálady
V stane za pódiom sa medzitým mlčky prechádzala záhadná postava, skrývajúca tvár za bielo modrou maskou. Chystal sa koncert v Kolumbii narodeného, v USA vyštudovaného a vo Viedni žijúceho gitaristu.
Juan Garcia Herreros, indiánskym menom Snow Owl – Biela sova, vyučoval aj na Univerzite v rakúskom Grazi, kde sa stretol s viacerými slovenskými hudobníkmi. Na pódium priviedol osem člennú rytmickú mašinériu, ozdobenú krásnou postavou v červenom.
Tá sa predstavila podmanivým spevom a hrou na husle. Nad rytmickým pralesom lietal Juan Garcia a predvádzal svoje gitarové majstrovstvo.
„Backstage“ je prípravný priestor za scénou – je zaujímavým, energiou a vždy trochu vzrušením naplneným priestorom. V tejto atmosfére sú ľudia k sebe bližší a navzájom otvorení. Sarah McKenzie, klaviristka a speváčka z Austrálie, s diplomom z Berkley College of Music je so svojou zohranou kapelou na európskom turné.
„Áno, pokračujeme v hráme v Marseille, potom viacero koncertov v Taliansku, hrali sme v Dánsku, sme veľmi vyťažení, je to nádherné leto. Toto je môj prvý pobyt na Slovensku a som veľmi šťastná, je to všetko krásne,“ vyjadrila svoje pocity mladá klaviristka. Kúzelná Sarah predstavila hudbu rovnako silnú a úprimnú, ako je ona sama. Na Zelenej vode predstavila skladby z nového albumu We Could Be Lovers.
Sobota, 23. júla, sa niesla v sledovaní predpovede počasia. Napokon hustejšie obláčiky boli len dôkazom ich záujmu o dianie na Zelenej vode. Akoby v rešpekte k nálade a úrovni festivalu nezoslali na zem ani kvapku. Na úvod druhého festivalového dňa vyšiel na scénu Juraj Schweigert a Groove Time, aby pohladil pokojnú hladinu jazier romantickým zvukom ústnej harmoniky.
Spolu s ním Martin Kapusník na kontrabas, Zsolt Szitási na gitaru a Michal Fedor na bicie nástroje, čo je záruka správneho groovu a naladenia vnemových buniek na správnu jazzovú vlnovú dĺžku.
„Bolo to veľmi pekné, už len preto, že som sa mohol pred koncertom osviežiť kúpeľom v jazere. Publikum bolo fantastické, ide z toho celého pohoda, to si veľmi cením. Chystáme nové veci, v apríli sme sa zúčastnili súťažného festivalu v Taliansku, chcel by som nadviazať na získané kontakty a urobiť turné v zahraničí“, opísal svoje pocity a plány Juraj Schweigert.
Elektrofonický džez sa stretol s nadšením
Po 15 rokoch sa na Považí objavila úspešná švajčiarska formácia Brink Man Ship. Jej vedúci Jan Galega Brönniman sa vôbec nezmenil výzorom, ale jeho hudba rastie na kvalite a obľúbenosti. V kapele došlo k jedinej zmene na poste bubeníka. Auditórium na Zelenej vode prijalo elektrofonický jazz s nadšením.
Jan Galega Brönniman vymenil tenor sax za basklarinet, René Reiman gitara, Emanuel Schnyder basová gitara, Christoph Stauderman hral na bicích nástrojoch. Samozrejme, všetci popri akustických nástrojoch obsluhujú aj elektronické zariadenia na výrobu neortodoxného zvuku.
Jan sa potešil, že si mohol zaplávať v jazere, urobil to dokonca trikrát. Pláva každý deň v lete i v zime, tak si to na Zelenej vode užíval plnými dúškami, publikum stihol označiť za „best in Europe,“ teda najlepšie v Európe. Brink Man Ship už vydali novú dosku, na ktorej hrá Moussa Cissokho najlepší hráč na africký strunový nástroj kora a Omri Hason na perkusie a kalimbu.
A v tejto zostave prídu v novembri do Blue Note Clubu do Nového mesta nad Váhom.
Gitarista Amy Winehouse
Zaujímavý bol aj ďalší koncert. Femi Temowo sa narodil v Nigérii a žije v USA. Tento náramne charizmatický a večne usmiaty urastený mladík sa rozhovoril o spolupráci s kapelou Soweto Kinch a s Amy Winehouse.
V deň koncertu uplynulo na deň presne päť rokov od jej tragického skonu. Femi Temowo a jeho strhujúce afrorytmy riadne poplietli hlavu každému, kto sa snažil spočítať počet dôb v takte hraných skladieb. Na bicích s Femim hral litovský bubeník, žijúci v Londýne – Marijus Aleksa. Hudbu tria Femi Temowo ocenilo náležite aj publikum. Femi Temowo chystá nový program s veľkou 17-člennou kapelou a určite sa s novým programom vrátia do Európy a dúfajme, že aj na Považie.
Najlepší koncert na záver turné
Priestor za pódium ovládla zvláštna atmosféra, do stanu vošla Shayna Steele. Shayna vydala nový album Rise a chystá nový, kde bude hrať s jej terajšou sprievodnou kapelou. Shayna Steele odohrala úžasný koncert, ktorý určite v rešpekte ku kvalite všetkých účinkujúcich – bol výnimočný. Publikum na Zelenej vode zažilo koncert svetovej kvality, ktorý si samotná Shayna náramne užívala. Dávala do svojho spevu všetko.
Burcovala rozjasané publikum slovami: „Dnes večer končí naše turné. Od apríla sme na cestách po Európe a dnešný koncert bude ten najlepší z celého turné! Ste skvelé publikum.“ Tri prídavky boli dôkazom absolútneho splynutia skvelého kumštu a vďačného publika. Shayna Steele a jej sprievod bol vydareným zakončením úspešného festivalu.
Smelé plány do budúcnosti
Deviaty ročník Open Jazz Festu potvrdil stúpajúcu tendenciu popularity a umeleckej úrovne festivalu.
Riaditeľ festivalu Tibor Zelenay o budúcnosti povedal: „Tento ročník vyšiel tak, ako sme predpokladali, som rád, že vyšlo počasie, prišli ľudia – to sú dva aspekty, bez ktorých sa takéto podujatie nedá robiť, tretí aspekt je organizácia a umelci. Aj tu vládla veľká spokojnosť. Na desiaty ročník by sa patrilo pozvať nejaké veľké mená. Prezradím, že určite nebude chýbať big band, pretože to je záležitosť prestíže, radi by sme zostavu, ktorá by zahrala džez 30. rokov, aby sme prezentovali aj iné žánre a chystáme tiež aj pre Slovensko zaujímavé veľké prekvapenie. Niečo, čo tu ešte nebolo, ale ja som poverčivý, preto mená ani nenaznačím, lebo by to nemuselo vyjsť,“ zhrnul minulosť aj budúcnosť riaditeľ festivalu.
Autor: Ján Babič
