TRENČÍN. Pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky sa zaradil do rozsiahlej kolekcie medailí, ktoré vo svojom ateliéri vytvoril medailér Drahomír Zobek (59).
Slávny šľachtic je tak po boku Žigmunda Luxemburského, Mateja Korvína, Pribinu, Leonarda da Vinciho, Karola Róberta z Anjou, Jozefa Karola Hella či uhorských panovníkov korunovaných v Bratislave v rokoch 1563 – 1830.
Medailéra lákala odbojnosť vládcu
Neobmedzený vládca Matúš Čák Trenčiansky má na medaile podobu, z akej ho poznáme z portrétu od moravského kňaza, národného buditeľa a výtvarníka Josefa Ruperta Maria Přecechtěla i z litografie Rolanda Weibezahla. Mocná briadka, fúzy, plešinka a vojvodcovský odev vyzdobený kožušinkou.
„Motív Matúša Čáka Trenčianskeho ma okrem toho, že to bol odbojný šľachtic, zaujal hlavne preto, že je to v Trenčíne frekventovaná historická postava. Práca na vytvorení návrhu a sadrových modelov trvala približne tri týždne, nepočítajúc čas potrebný na zhromažďovanie podkladov,“ uviedol medailér Drahomír Zobek.
Strieborná medaila zobrazujúca legendárneho vládcu má hmotnosť 7,55 gramu a priemer 26 milimetrov. Jej počet bol limitovaný tristo kusmi a všetky majú svoje vlastné číslo. V zlatej podobe vzniklo 150 mincí s tým istým priemerom a hmotnosťou 7,8 gramu.
Matúš Čák Trenčiansky je zo striebra i zlata
Autor Drahomír Zobek okrem portrétu a mena Matúš Čák Trenčiansky uviedol na medailu, ktorú vyrazili v Kremnici, aj jazykovú mutáciu Matheus Trenchiniensis, vládcov erb a rok šľachticovho úmrtia 1321. Rub medaily zdobí Trenčiansky hrad a nápis Mesto Trenčín – Civitas Trenchinum.
„Škoda len, že pracovníci Trenčianskeho hradu neprejavili záujem o medailičku, ktorú nemali záujem ani vidieť,“ poznamenal jej tvorca, ktorý najradšej pracuje so striebrom a mosadzou pripomínajúcou bronz.
„Obidva kovy majú výhodu, že sa dajú patinovať, a preto je reliéfny výsledok na nich výraznejší. Najnáročnejšia je vždy razba medaily v špičkovej kvalite – takzvaný proof,“ vysvetlil svetoznámy kremnický medailér Zobek. Patina sa týka aj striebornej medaily Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorá sa stala ozdobou a nechýba v zbierkach numizmatikov.
Tlak dosahuje až 500 ton
Drahomír Zobek inklinoval v minulosti ku grafike. „Na vysokú školu som sa nedostal, preto som nastúpil do zamestnania v Štátnej mincovni Kremnica ako výtvarník. Práca s medailou si ma nakoniec získala,“ pokračoval.
Až v mincovni sa začal viac zaujímať o sochársky prejav, ktorý s medailérskou tvorbou úzko súvisí. „Pre zvládnutie klasického reliéfu je klasické sochárstvo najlepšou prípravou. Na vtedajšej Akadémii výtvarných umení bol vždy odbor reliéfna tvorba, čo už dnes neplatí. A kresba, tá je zasa základom pre všetky tradičné druhy výtvarných disciplín, ako sú maľba, socha a grafika,“ vysvetlil Zobek, ktorý realizuje medaily s parametrami mincí.
Tlak pri ich vzniku je primeraný priemeru medaily. A čísla sú neuveriteľné. „Začína to na tlaku nižšom ako 100 ton a stúpa to úmerne s jej veľkosťou . Náš lis má tlak 500 ton a môže vyraziť medailu s priemerom cca 50 milimetrov,“ informoval.
Roztavené desaťkoruny chcel použiť na sochu
Medailér Drahomír Zobek sa na Slovensku preslávil najmä ako autor slovenských mincí, ktoré boli v obehu od roku 1993 do roku 2008. Potom ich nahradilo euro. Aj dnes denne používame mince, ktoré vznikli v jeho fantázii. Motív Kriváňa na jednocentovke, dvojcentovke a päťcentovke vytvoril práve medailér z Kremnice.
Kriváň prešiel z dvadsaťhaliernika na centy
Monumentálny Kriváň symbolizuje prácu Drahomíra Zobeka dnes na troch eurominciach. Tento motív sa na centové mince preniesol z bývalého slovenského dvadsaťhaliernika. „Ja som celú slovenskú menu námetovo spracoval do varianty eurových mincí ako koncepčnú ponuku voči námetom súťažiacich kolegov. Ostala mi milá spomienka na korunovú menu vďaka motívu Kriváňa a to stačí,“ usmial sa Drahomír Zobek.
V jeho fantázii vzniknuté mince máme v rukách denne od roku 1993. Máloktorú z predavačiek však napadne, že pri pokladni s nimi platí muž, ktorý ich vytvoril. „Skôr majú obyčajní ľudia starosti, ako s peniazmi vyjsť od výplaty do výplaty,“ podotkol Zobek, ktorého z historického hľadiska najviac fascinujú stredoveké razby. Vďaka ich spôsobu rytia motívov priamo do razidiel ich považuje za podmaňujúce a živé.
Zobek používa na výrobu prvotného motívu sadrový tanier, ktorým je normalizovaný mincový model s vnútorným priemerom najčastejšie 17 centimetrov.
Medailér Drahomír Zobek pri práci. (zdroj: REPROFOTO: MARTIN ŠIMOVEC)
Kriváň na päťcentovke vytvoril Drahomír Zobek. (zdroj: ARCHÍV D.Z.)
