TRENČÍN. Štátny archív v Trenčíne pripravil výstavu, ktorá poukazuje na dôležitosť Trenčína na mape Európy.
Výstava, ktorá potrvá do konca kalendárneho roka, je podľa riaditeľa archívu Petra Brindzu príspevkom ministerstva vnútra k predsedníctvu Slovenska v Rade Európskej únie.
„Archívne dokumenty, ktoré máme vystavené v desiatich vitrínkach, dokazujú, že mesto Trenčín malo v minulosti čulé kontakty so zahraničím. Do mesta prichádzali rôzne národnosti, pracovali tu, bývali či slúžili vojenskú službu,“ priblížil obsah výstavy Brindza.
Výnimočnosť výstavy podčiarkujú aj dokumenty, ktoré sú bežne pred zrakmi ľudí ukryté. „V jednej vitrínke vystavujeme dokumenty spred roku 1526, ktoré sa bádateľom nepredkladajú na štúdium. Týkajú sa najstarších privilégií Trenčína a určite stoja za pozornosť návštevníkov,“ povedal Brindza. Mesto Matúša Čáka Trenčianskeho v novoveku obchodnícky nezaostávalo za rozvinutými mestami, rušne obchodovalo hlavne s Moravou.
„Medzi Trenčínom a Moravou prebiehal obchod najmä v súkenníctve a remeslách, avšak do Trenčína postupne prichádzalo pomerne veľa remeselníkov z ďalších častí Európy. Zachované sú doklady najmä o talianskych remeselníkoch a nemeckých kotlárskych majstroch a takisto obchodníkoch z týchto krajín,“ vysvetlil Peter Brindza.
Slobodné kráľovské mesto
Podľa vedúcej oddelenia v trenčianskom štátnom archíve Janky Štefaničákovej bolo najvýznamnejším privilégiom mesta jeho vyhlásenie za slobodné kráľovské mesto.
„Od roku 1412 sa Trenčín dostal na úroveň stoličného Belehradu, mal najvyššie postavenie v hierarchii miest v Uhorsku,“ vysvetlila. Postupom času začal na dôležitosti naberať aj samotný hrad, na ktorom sa stretávali králi.
„Po vstupe do novoveku mal hrad významné postavenie, keď Ferdinand Habsburský rozhodol, že z neho urobí baštu proti Osmanskej ríši. Hrad dal opraviť a spevniť, na čo povolal do Trenčína talianskych kamenárskych majstrov,“ ozrejmila Štefaničáková.
Plynulosť výstavy návštevníkov privedie do nedávnej minulosti, keď na Trenčianskom hrade podpísali s deviatimi európskymi mestami zmluvu o spoluprácu. „Aj takéto zmluvy sú dôkazom toho, že Trenčín bol a je súčasťou Európy, kde sa staré stretáva s novým,“ dodala hlavná autorka výstavy Štefaničáková.
Zaujali pečate a dokumenty
Návštevníkov vernisáže výstavy zaujal prierez a obsah vystavených dokumentov. „Výstava je vynikajúco spracovaná, veľmi sa páčila aj prednáška, ktorá vernisáži predchádzala. História ma veľmi zaujíma, preto by som privítala takýchto akcií v Trenčíne a okolí oveľa viac. Najviac ma zaujal prierez histórie od najstaršej po súčasnosť,“ opísala svoje pocity Zuzana Sklenářová z Trenčianskej Teplej.
Aj Zuzana Janišová ocenila prierez históriou. „Obsah podľa mňa zaujme aj laikov, aj odborníkov, osobne ma najviac zaujali pečate a krásne písmo na dokumentoch. Je dobré, že je tu takáto výstava, ktorá poukazuje na históriu Trenčína a súčasne ukazuje, že mesto má Európe a budúcnosti čo ponúknuť,“ konštatovala Zuzana Janišová.
V Trenčíne študovali aj významné osobnosti
Časť výstavy venoval archív aj vzdelávaniu, v Trenčíne študovali významné osobnosti európskej vedy. „Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého je najstaršou školou v Trenčíne, na ktorej študoval slávny matematik a fyzik Matej Hell či kartograf Ján Lipský. Lipský vytvoril prvú generálnu mapu Uhorska a patril medzi naj-uznávanejších kartografov,“ dodala Štefaničáková.
(zdroj: ERIK STOPKA)
(zdroj: ERIK STOPKA)
(zdroj: ERIK STOPKA)
(zdroj: ERIK STOPKA)
