ČACHTICE. Je hodina po polnoci. So skupinou lovcov duchov Slovak Ghost Hunters vchádzam do útrob tmavých čachtických katakomb. V tajomných chodbách nastražili štyri kamery s nočným videním, obrazovka monitoruje akýkoľvek pohyb v chodbách. Všade nepreniknuteľná tma. Po príchode na miesto na konci naj-odľahlejšej chodby sú už zhasnuté aj baterky. V tme svietia iba miniatúrne červené diódy diktafónov. Sme od seba iba pár centimetrov, ale nevidíme sa. Počujem iba dýchanie dvoch hľadačov duchov, ktorí ma sprevádzajú. Začínajú sa prihovárať tým, o ktorých tvrdia, že sú stále medzi nami. Duchom zosnulých. Čakajú na ich šepot, kroky v pozadí či svetielka ich očí na konci nekonečnej chodby.
Sedemčlenná partia lovcov
Nie sú tu po prvýkrát. Partia okolo Mateja Cícha vyhľadáva miesta zahalené tajomstvom. Bátoričkine studené chodby v hlbokom podzemí, v ktorých pravdepodobne tiež zomierali týrané mladé dievčatá, im ponúkajú nečakané možnosti. Sú poznačené smrťou a krutosťou. Hľadači tvrdia, že sa tu pohybujú duchovia, ktorí tu zostali po predčasne zosnulých obetiach.
„Vrátili sme sa sem po krátkom čase. Už sme tu komunikovali s malým chlapcom. Volal sa Peter. Na diktafón sa nám podarilo nahrať aj hlas robotníka, ako kričí a prosí o pomoc. Zachytili sme aj hlas muža, ale ten pred nami akoby unikal,“ tvrdia slovenskí lovci duchov. Matej, Koco, Baška, Dávid, Martina, Zdenko a Saša. Strach potláčajú do úzadia, rešpekt však nepopierajú. Jednej z nich, Bašky Vachálkovej, sa duch aj niekoľkokrát dotkol. Krátky závan z inej dimenzie. „V podzemí sa nachádza viacero duchov. Bolo tu vidieť aj zvláštny opar. Bol to duch robotníka, ktorý zahynul počas výkopových prác v podzemí,“ pokračujú.
V Čachticiach sa ozval Adam
Lovci duchov začínajú komunikáciu. „Je tu s nami niekto? Neprišli sme vám ublížiť. Poďte sem k nám. Chceme s vami komunikovať. Viete mi povedať, koľko máte rokov? Peťko, si opäť tu?“ znejú tiché i hlasnejšie otázky na konci čachtického podzemia. Aj z opakovaného prehrávania záznamu na diktafóne lovci duchov tvrdia, že v zašumenej nahrávke počuť opäť slabé slová. „Volám sa Adam,“ znie podľa lovcov duchov hlas z nahrávky. Inak mŕtvo. Aj štvorica kamier s nočným videním zachytáva v sivej škále iba jemné zrnká prachu rozvíreného chôdzou. Márne čakajú na orb, na kamerami zachytenú podobu ducha. Lovci duchov nestrácajú nádej. Pre mnohých sú však zdrojom narážok, iní im neveria. Po skúsenostiach z bývalej detskej ozdravovne Abrahám, či z rozpadnutého Esterházyho kaštieľa v Galante, cintorínov, bývalej psychiatrickej liečebne v Pezinku či paranormálnymi javmi presiaknutej reštaurácie v Rakúsku veria v niečo, čo podľa nich žije medzi nami. Veria v duchov. Veria, že ich svet je prepojený s tým svetom, v ktorom žijeme aj my.
Slováci v duchov neveria
Šéf tímu Matej Cích spojil tím lovcov duchov na začiatku roku 2015. „Spojil som ľudí, ktorí tomu veria a chcú ísť vážne do toho. 75 % Slovákov na duchov neverí. My im chceme dokázať, že niekto medzi nami je. Že existuje druhý svet, svet duchov,“ vysvetlil Matej Cích, vedúci Slovak Ghost Hunters. Podľa jeho slov každému z tímu hrozí riziko, že si ducha vezme so sebou domov. Môže dôjsť až k smrti. Je to riskantné a neradno sa len tak zahrávať.
Duchovia zvyknú byť aj nepríjemní. „Začal som na základe osobných skúseností. V rodine sa stala tragédia. Potom sa začala púšťať práčka, pukali sviečky, padali obrazy. Museli sme volať vymetača s prútikom,“ vysvetlil Matej. Lovci duchov sa ocitnú mnohokrát na miestach ako z hororu. „Cítiť aj závan strachu. Ste na miestach, kde nie je štipka svetla. Vchádzate do nepoznaných miest a tušíte, že tam niečo je. A duchovia? Sú dobrí aj zlí. Niektorí vám vysajú energiu. V miestach s negatívnou energiou je nám zle,“ hovorí Matej.
Žijú medzi nami?
Prvé zážitky prežil Matej Cích na vojenskom cintoríne v Petržalke na Kopčianskej ulici. Dostal sa sám do zákopu, kde začal nadväzovať v nemčine komunikáciu. „Ozval sa mi po nemecky detský hlas. V zákope a v okolí 200 metrov nikoho,“ tvrdí Matej. To boli len začiatky, ktoré prerástli v neuveriteľné zážitky. Počas jednej z rakúskych „duchárskych vyšetrovačiek“ vypočúvali návštevníkov objektu, z ktorých 80 % ľudí ducha v objekte na vlastné oči videlo. „Dokázali ho presne opísať a nakreslili ho na stenu. Bol to duch mŕtveho človeka, ktorý medzi ľuďmi chodil. Návštevníci reštaurácie s duchom komunikovali,“ tvrdí lovec duchov. Na jednej z fotografií zachytil Matej Cích nohy ducha. Ďalšia lovkyňa Alexandra Gajdošíková presné siluety ducha tiež videla. „Aj dnes detailne dokážem popísať muža s klobúkom a vo veľkom kabáte. Stál nad Matejom, okamžite som začala kričať,“ uviedla Saša.
Strach v zdevastovanom kláštore
Obec Mariánska Čeľaď a jej zdevastovaný kaštieľ doteraz hľadačom pokladov naháňa obrovský strach. Do rozpadnutého kaštieľa sa dostali na základe avíza ľudí. V zadnej časti budovy sa im podarilo zachytiť mužský hlas. „Predstavil sa ako Félix. Tohto muža sme napokon našli aj v cirkevných archívoch. Povedal nám, že sme na miestach, kde sa v minulosti stalo veľmi veľa zlého,“ pokračoval Cích. V rozľahlom objekte obrovského kláštora bolo vidno aj tajomné svetlá, rozliehal sa výrazný šuchot a počuť bolo neznáme hlasy. Tu dve z lovkýň nečakane zazreli ženskú hlavu, ktorá na nich pozrela spoza múru. Objavila sa potom ešte niekoľkokrát. V jednej z chodieb sa zjavila zrazu aj úplne neznáma postava. Zvukové záznamy zachytávajú len strohý hlas: „Vráť sa späť“. Mnohí z duchov však podľa slov ich lovcov nie je veľmi výrazných. „Ak sú tichí, je to znamenie, že nie sú ochotní komunikovať a prejavovať sa. Nemajú záujem dávať do toho energiu. Keď však počuť hlasné kroky, tak už ide do tuhého,“ pokračoval Matej Cích. Podľa neho sú tieto miesta neďaleko Podhájskej stelesnením zla.
Duchovia predčasne zosnulých
Podľa lovca duchov Mateja Cícha sú duchovia svojím spôsobom pozostatky ľudí. „Sú to ľudia, ktorí odišli v momente, keď ešte nemali. Samovraždy, vraždy, obesenci. Ich duše tu ostali. Ostávajú tu aj duše ľudí, ktorí majú nevybavené rodinné záležitosti. Kým to ich pozostalí nedoriešia, duchovia nezmiznú,“ skonštatoval šéf lovcov duchov. Matej tvrdí, že duchovia vycítia senzitívnych ľudí. Jeho skupina je v hlbokých nočných hodinách pri nadväzovaní komunikácie vždy prívetivá.
Priamu komunikáciu zvyčajne nepočuť. Duchovia sa väčšinou ozývajú až na nahrávkach ich lovcov. „Málokedy sa stane, že niečo počujeme priamo zreteľne v ušiach. V Holíči však na mňa niečo doslova vykríklo,“ pokračoval Matej. Od lovcov duchov mnohí očakávajú, že v čachtických katakombách sa poneviera aj duch krvavej grófky. „Prečo by sme mali počuť práve Bátoričku? Tam môže byť duch človeka, ktorý zomrel napríklad pred 50 rokmi niekde v okolí. Skôr si myslím, že niektoré paranormálne javy v čachtickom podzemí sú spojené s obdobím vojny,“ skonštatoval.
Kamerou chcú zachytiť duchov
Po avíze od ľudí vchádzajú lovci duchov do tajomných objektov. Cintoríny, rozpadnuté budovy, kláštory, kaštiele, zaniknuté liečebne a sanatóriá, hrady, podzemné chodby. Tam všade podľa lovcov duchov, duchovia sú. „Kamery s nočným videním sú nevyhnutné. Dokážu v tme zachytiť orb. Orb je duša, orb je energia. Je ho vidno v ľudskej forme alebo ako guľu,“ pokračovala Saša Gajdošíková.
To, čo bežným okom nezachytia, skúmajú potom na kamerových záznamoch. „V domácnosti u jednej panej sme orb zachytili kamerou počas bežného dňa. Spoza jej hlavy vyletel akýsi vír. Rodina nemala vyrovnané dedičské konanie, duch zosnulého tam zostal dodnes,“ tvrdí šéf lovcov duchov. Menej úspešná v hľadaní duchov je termokamera. Ani jeden z lovcov duchov sa však nevyhne spirit boxu. Práve ten má zabezpečiť zreteľnú komunikáciu s duchmi. „Hlas ducha prejde cez všetky frekvencie. Zachytiť ho možno aj na klasický diktafón,“ zhodli sa hľadači duchov.
Niečo ju potiahlo za mikinu
Martinu Hoďánkovú lovenie duchov nadchlo už pred rokmi. „Mama odfotila tieň za priesvitnými dverami. Stalo sa to v období, keď mame zomrel otec. Volala mi do školy, že tieň dedka klope na dvere. Nevedela, či ho má vpustiť dnu. Prababka vyšla s plačom, že ho videla zase na dvore,“ zaspomínala si na prvé zážitky členka tímu. Členky tímu nepopierajú, že mnohé z fotografií s duchmi objavujúcimi sa na internete, sú šikovne vyrobené falzifikáty. „V dnešnej dobe sa to pri skvelej technike dá iba zistiť ťažko, či ide o falzifikát. Ale bez vetra sa ani lístok nepohne. Dnes má svet rád senzácie,“ povedala Saša Gajdošíková. Jej prvé stretnutie s duchom prišlo už na jej prvom výjazde so Slovak Ghost Hunters. „Niečo ma potiahlo za mikinu, bolo to vidno aj na zábere. Ja som ale dosť skeptická a určite nevidím za každým šuchnutím niečo nadprirodzené. Ja v tíme vyvažujem nálady. Podľa mňa sa duch ale po vyvolaní môže prevteliť aj do nejakej osoby,“ dodala.
V hlbokej noci bolo počuť hmmmmm...
Zahrávať sa s duchmi nie je podľa ich lovcov práve bezpečná činnosť. Niektorí z duchov sa na členov tímu aj dočasne zavesili. „Niečo som si domov dovliekol. Mal som stále zlý pocit, že niekto pri mne stojí. Bolo to pár dní. V kuchyni i obývačke sa hýbali veci,“ dodal Matej Cích. Podľa neho dokážu duchov ideálne vycítiť zvieratá. Citliví sú najmä psi a mačky.
Svet duchov je podľa členov Slovak Ghost Hunters aktívny neustále. Cez deň to však nikto nevníma. „V noci je ticho. Zvuky sú počuteľnejšie, sú eliminované ostatné zvuky, ostatné vnemy. A je možné, že nás niekto počúva aj počas nahrávania tohto rozhovoru. Je s nami, akurát ho nevidíme. A možno po prehratí diktafónu niečo na nahrávkach z podzemia skutočne aj bude,“ usmiali sa na záver Matej Cích a Alexandra Gajdošíková. Púšťam si nahrávku zhotovenú diktafónom hlboko v podzemí po polnoci. Po 6 minútach a 37 sekundách a položenej otázke Si tu? Stále ťa nepočuť .... sa ozýva zreteľné, tiché, detské a jemné približne sekundové hmmm... inak hrobové ticho, tma a pocit vlhkého vzduchu na tvári.
