TRENČÍN. Jedna z najvýznamnejších slovenských sochárok Erna Masarovičová (1926 – 2008) vdýchla chladnej oceli život. Jej dcéra, sochárka Katarína Kissoczy, oživenú oceľ v podobe sôch dostala aj do dynamického pohybu. Netradičné podoby výtvarného umenia môžete prostredníctvom desiatok monumentálnych sôch i komorných plastík vidieť v Galérii M. A. Bazovského do 24. júla. Okrem sôch si môžete prezrieť aj fotografickú výstavu Antona Sládka, ktorý autenticky zachytáva na čiernobielych záberoch život v ate-liéri Erny Masarovičovej. Umeleckým videom sa v podzemí galérie prezentuje aj jej vnuk Radovan Kissoczy.
Oceľový býk i plávajúce ryby
Erna Masarovičová je prvou slovenskou sochárkou, ktorá absolvovala zváračský kurz. Ten jej pomohol dokonale zvládnuť jej hlavný sochársky artikel – oceľ. Vďaka netradičným výtvarných technikám dokázala z oceľových plátov vytvoriť milencov, ležiaceho býka, pštrosy, kormorány, kačice, husi či plávajúce ryby. Monumentálne diela dopĺňa tvorbou pútavých komorných plastík. Sošky Moje srdce, Sediaca gitara či Dvojice dýchajú ľudskosťou. Chladnú oceľ doplnila korálkami, perleťou, sklom, polodrahokamami i kostičkami symbolizujúcimi srdcia i oči.
„Diela Masarovičovej neboli nikdy poplatné socialistickému realizmu. Jej tvorba bola intímneho a komorného charakteru. Popritom robila aj menšie sochy. Drobnú plastiku povýšila na rovnocennú sochársku disciplínu,“ uviedla kurátorka výstavy Ela Porubänová. Vystavujúca sochárka je zároveň považovaná za zakladateľku autorského moderného šperku na Slovensku. Jej šperkami sa inšpirovali ďalšie generácie umelcov.
Milovala tvorbu robustných šperkov
Pre sochársky prejav Masarovičovej je typické zváranie a charakteristická vrúbkovaná línia, ktorá vznikla rezaním oceľových plátov laserovým lúčom. V jej ateliéri nechýbali zváračské masky i reťaze, na ktorých viseli stovky kilogramov vážiace sochy krátko pred dokončením. „Jej tvorbu ovplyvnil záujem o medziľudské vzťahy, dušu mesta i hudbu. Blízko mala k prírode, ktorú na výstave reprezentujú rozmanité zvieratá,“ pokračovala Porubänová. Napriek tomu, že niektoré sochy Erny Masarovičovej vážia 150 kilogramov, jej srdcovou záležitosťou bola výroba šperkov. Jej šperky boli robustnejšie, pripomínajú malé plastiky. Bola aj skvelou medailérkou s netypickými námetmi a pútavými nápadmi. „Väčšina vystavených diel pochádza z rodinného ateliéru. Tri sochy sú z majetku trenčianskej galérie, ktoré predvídavo zakúpila po jej výstave ešte v 80. rokoch. Socha býka pochádza zo súkromnej zbierky Ivana Melicherčíka, najväčšia socha Milencov patrí Danubiane,“ pokračovala kurátorka.
S vládnym režimom nespolupracovala
Do ateliéru Erny Masarovičovej privážali mnohokilogramové pláty ocele. „Tie ohýbaním, zváraním, zošívaním, montovaním i laserových rezaním ocele v jej rukách ožívali. Zaujímavé je, že autorka pôvodne začínala s liatym cínom a olovom v komornom domácom prostredí. Pracovala aj s medeným plechom,“ prezradila kurátorka výstavy Aká matka, taká Katka. Napriek tomu, že sa nikdy nepokúšala preniknúť medzi veľké oficiálne zákazky vládneho režimu, jej monumentálne realizácie zdobili mnohé reštaurácie, spoločenské miestnosti a ďalšie interiéry budov.
Rozmerné diela Erny Masarovičovej dodnes stoja na košickom sídlisku Terasa, ktoré vznikli na sympóziu v Košických železiarňach už v roku 1971. Kvety hutníkov majú výšku štyri metre. Svoje diela prezentovala aj v európskych metropolách. Jej medailérsku prácu obdivovali milovníci výtvarného umenia v Helsinkách, Lisabone, Florencii, Londýne, Budapešti, Neuchateli i v Paríži.
Spracúva kovový odpad
Jediná dcéra sochárky Erny Masarovičovej Katarína Kissoczy (nar. 1956 v Prešove) sa vydala v stopách svojej mamy. „Jej diela majú modernú podobu. Niektoré z nich ozvláštnila tajomnými svetelnými znameniami a optickými ornamentmi, ktoré jej sochy vysielajú,“ upozornila Porubänová. Niekoľko z diel efektne doplnila presýpacími hodinami, takmer trojmetrová copatica má červené vlasy a obrovská oceľová špulka zase dĺžku sto centimetrov. „Katarína tvorí sochy z priemyselného odpadu. Nepotrebným veciam dáva opäť dušu a nový život. Jej diela môžu návštevníci vidieť okrem interiéru galérie aj v jej vonkajšej záhrade,“ dodala Ela Porubänová. Katarína Kissoczy dala kovovému materiálu umeleckú, hravú, variabilnú, tieňohernú i svetelnú podobu. Povýšila tak chladný kov na médium, ktoré môže dýchať horúcim životom.
