TRENČIANSKE TEPLICE. Chiara Mastroianni prišla 25. júna do kúpeľov krátko popoludní a už onedlho po ubytovaní v hoteli na pešej zóne obedovala v susednej reštaurácii so slovenskými špecialitami. Bez ochranky sa pohybovala medzi ľuďmi, ochotne rozdala množstvo autogramov i úsmevov. Neodmietla prosby ľudí o spoločnú fotografiu. O pol šiestej večer pripevnila na pôvodnom Moste slávy tabuľku Umelcova misia so svojím menom. Tesne vedľa tabuľky svojej mamy – herečky Catherine Deneuve.
Francúzska herečka Chiara Mastroianni sa narodila 28. mája 1972 v Paríži. Je dcérou talianskeho herca Marcella Mastroianniho a francúzskej herečky Catherine Deneuve. Napriek tomu, že nemá herecké vzdelanie, vo svete filmu sa dokázala presadiť veľmi rýchlo. Po prvýkrát sa na filmovom plátne objavila v roku 1979 už ako sedemročná vo filme Claude Leloucha Útek do bezpečia. Od roku 1993 sa na plátne objavuje pravidelne. Vo filme sa niekoľkokrát predstavila po boku svojej mamy. Svoju prvú významnú hereckú úlohu získala v roku 1995 v romantickej komédii Zvodcov denník, kde si zahrala postavu študentky psychológie Claire. Herečka si v roku 1996 zahrala aj po boku svojho otca Marcella Mastroianniho vo filme Tri životy a iba jedna smrť čílského režiséra Raoula Ruíza.
V roku 2000 priskrutkovala na Moste slávy tabuľku vaša mama – francúzska herečka Catherine Deneuve. Zisťovali ste pred príchodom do Trenčianskych Teplíc, ako tu celý festival funguje? Spýtali ste sa, mám tam ísť, ako tam je?
- Samozrejme (smiech). Keď som sa to dozvedela, hneď som sa mamy pýtala, ako si na festival v Trenčianskych Tepliciach spomína. A mama povedala: Určite tam choď a ponáhľaj sa. Je to veľmi šarmantné miesto. Som veľmi hrdá a zároveň veľmi dojatá, že som mala možnosť primontovať tabuľku s mojím menom hneď vedľa maminej ceny na Moste slávy. Keď som videla tie herecké mená na Moste slávy, tak som si hneď pomyslela, že to musí byť doslova bitka sa sem dostať.
Aké ste mali pocity, keď ste tabuľku s vaším menom montovali na Moste slávy a vedľa ste videli na tabuľke svietiť meno svojej mamy Catherine Deneuve?
- Ešte pred primontovaním tabuľky mi napadlo, že si jej tabuľku odfotografujem a mobilom jej túto fotografiu pošlem. Aj som tak po udelení ceny urobila. Poslala som správu s fotografiou, ale zatiaľ mi mama neodpovedala (úsmev). Aj mi vtedy napadlo, ako mama nechcela, aby som bola herečka. Tak jej touto fotografiou dokážem, že aj keď nechcela, aby som účinkovala vo filme, tak sme sa teraz vedľa seba ocitli na jednom moste. Na Moste slávy.
Nebolo pre vás v detstve niekedy problémom, že ste dcérou svetoznámych hereckých osobností?
- Našťastie, je oveľa jednoduchšie, keď ste dieťaťom umelca ako politika. Byť dieťaťom politika je problém sám osebe. Ľudia majú radi hercov a tým pádom majú radi aj ich deti. Keď ste s nimi na nejakom natáčaní, tak je k vám každý milý. Mala som veľké šťastie, že som bola na množstve rôznych natáčaní. Zažila som atmosféru filmovačiek.

Bolo vám predurčené pokračovať automaticky v hereckých stopách vašich rodičov?
- Často si to ľudia myslia. Myslia si, že som sa stala herečkou preto, že obaja moji rodičia boli slávni herci. Ale to vôbec nie je pravda. Bolo to práve preto, že som počas nakrúcaní filmov videla, ako to všetko prebieha. Vďaka mojim rodičom a ich hereckej práci bolo pre mňa veľkým šťastím, že som s nimi mohla navštíviť množstvo krajín a zároveň sa oboznámiť s ich kultúrami. Je skvelé, že v súčasnej dobe môžete bez problémov ukázať deťom život a kultúru aj v ďalekom zahraničí. Pomôže to potom človeku otvoriť sa.
Vychovávať malú dcéru vo svete filmových kamier asi nebolo jednoduché.
- Musím ale zároveň povedať, že sa mi dostalo veľmi klasickej a zvyčajnej výchovy. Ja viem, že je to sklamanie, že som mala vyložene normálnu výchovu. Bola som vďaka tejto výchove dosť chránená. Ani môj otec, ani moja mama mňa a mojich súrodencov zbytočne nevystavovali. Ja som mala detstvo vlastne ideálne. Na jednej strane som sa mohla zoznámiť s profesionálnym životom a herectvom, ale zároveň ma rodičia dokázali chrániť a nebola som zbytočne exponovaná.

Ale vo filme Útek do bezpečia slávneho Claude Leloucha ste si zahrali už ako sedemročná.
– Bola som s mamou na natáčaní. Ľudia zo štábu si určite mysleli, že sa budem nudiť. Claude Lelouchovi napadlo, že vo filme potrebuje malé dievčatko, ktoré si s Catherine Deneuve zahrá jednu malú scénku. A keďže som na tom nakrúcaní práve bola, tak režisér povedal, že to zahrá malá Chiara. Aj napriek tomu, že som bola malá, prítomnosť kamery som si už vtedy uvedomovala.
Cítili ste už vtedy, že sa chcete stať herečkou?
- Určite nie, také niečo som vôbec nemala v pláne. Skôr som mala dojem, že sa okolo mňa deje niečo, čo nie je celkom normálne. Na prvé moje nakrúcanie som sa dostala celkom náhodou iba preto, že som tam bola so svojou matkou.
Rodičia nechceli aby ste sa stali herečkou?
- Samozrejme, mama mala obavy a zdôrazňovala, že pre ženu to vôbec nie je ľahká práca. Napriek tomu bola vždy šťastná a mňa to povzbudilo. Život rodičov nebol bežný, bol to život výnimočný. Mama by bola bývala určite rada, keby som žila v normálnejšom prostredí. Chcela mať zo mňa archeologičku. Otec nemal veľkú zodpovednosť za moju výchovu, pre neho bolo potešením vidieť, že naštartoval chuť vo svojom dieťati. Mama mala skôr obavy, otec viac povzbudzoval. S kariérou mojich rodičov sa ale nemôžem porovnávať. Ale som spokojná s tým, čo robím.
Paparazzi boli zrejme stále v pätách aj počas vášho detstva.
- Je pravda, že v Taliansku to bolo trošku komplikovanejšie. Tam je fenomén paparazzi veľmi silný a silnejší ako vo Francúzsku. Aj fotografiu z detstva, ktorú ste mi ukázali a som na nej v prítomnosti mamy a otca, odfotografoval na ulici bez súhlasu neznámy paparazzi. Takú nemám ani ja vo svojom archíve (úsmev). Keď ste dieťaťom, tak týmto veciam nerozumiete. Ale nebolo by z mojej strany úprimné, keby som vám povedala, že mám traumatizujúce spomienky na moje detstvo.
