TRENČIANSKY KRAJ. Obyvatelia Bánoviec nad Bebravou, Svinnej, Beckova, Kočoviec, Lúky, Hôrky, ale aj Hrádku, či Mníchovej Lehoty sa mohli kochať pohľadom na ligotajúce sa skvosty motoristickej histórie.
V rámci svetového stretnutia majiteľov veteránov Fiwa World Rally Slovakia 2016 v Piešťanoch prešla história na štyroch kolesách v rámci etapy Piešťany-Bojnice aj naprieč Trenčianskym krajom.
Farby nášho kraja hájil na svetovej rallye veteránov, ktorá mala na území Slovenska premiéru, Novomešťan Miroslav Zehetner.
Veteránska elita na západnom Slovensku
Luxus, ktorý si už dnes môže dovoliť málokto. Vyblýskané automobilové veterány svetových značiek. Ligotajúce sa staré BMW, Mercedesy, Bentley, Ferrari, Rolls Royce, Chrysler, Duesenberg, Cadillac či unikát z roku 1907 už neexistujúcej francúzskej automobilky Lorraine-Dietrich.
Autá, ktoré si už v čase svojho vzniku mohli dovoliť iba tí najväčší boháči. Dnes sú chránené ako zvieratá pred vyhynutím. Pre ich majiteľov sa stali tretím okom. Niet divu. Viaceré z nich mali už pred desiatkami rokov hodnotu niekoľkých rodinných domov. Z niektorých typov existuje už iba jediný kus na svete.
Vyblýskané karosérie, kožené interiéry ako z rozprávky. Autá vyzerajúce čisto a nepoškodene, akoby práve včera vyšli z výrobnej linky. Opak je však pravdou. Na našich cestách sa v uplynulom týždni premávali aj autá staršie ako sto rokov. Prišli na nich okrem Slovákov a Čechov aj Nemci, Švajčiari, Rakúšania, Taliani, Belgičania, Poliaci i posádka z Luxemburska a Argentíny.
Francúzsky elegán má 119 rokov
Kráľom histórie sa na prestížnom podujatí stal štvorvalcový Lorraine – Dietrich z roku 1907. Francúzi historické autá dodnes skrývajú v starých stodolách. Aj tento starček prežil dve svetové vojny a dnes je v skvelej kondícii. Jazdec ho roztočí kľukou a motor sa zmení na energického mladíka.
„Naši predchodcovia boli v práci poctiví. Materiály nefušovali, a preto všetko vydržalo. Motor dodnes nepotreboval generálku,“ povedal majiteľ najstaršieho auta podujatia František Kudela z Kroměříža. Jeho model je už posledným existujúcim. Na luxusné autá nebolo po 1. svetovej vojne financií a automobilka zanikla. Unikátom sú aj dve karosérie tohto skvostu. „Zimná, uzavretá, je z orechového dreva. Letná je otvorená. Obe boli vyrobené svetoznámym výrobcom kočiarov Rotschildom. Dvaja ľudia vymenia karosérie za 3 – 4 hodiny,“ pokračoval Kudela. Štvorrýchlostný „Francúz“ zvládne aj po vyše sto rokoch šesťdesiatkilometrovú rýchlosť.
Kudela na aute najazdil za päť rokov päťtisíc kilometrov bez jediného technického problému. „Prvým majiteľom bol veľmi dobre postavený človek. So spotrebou však problémy nemal ani na začiatku minulého storočia. Auto spáli na sto kilometrov iba desať litrov benzínu,“ dodal Kudela.
Auto na paru spáli 70 litrov petroleja
Ak si myslíte, že na začiatku 21. storočia nejazdia po našich cestách autá na parný pohon, mýlite sa. Ludvík Otto z Olomouca prebrázdil slovenské cesty na vozidle Woods-Stanley z roku 1916. Klasický motor pod kapotou nahradil kotol.
„Toto je posledné auto na parný pohon, ktoré dodnes jazdí bez akýchkoľvek renovácií a s pôvodným lakom. Ostatné parné autá sú nefunkčné a stoja v múzeách,“ povedal majiteľ. Od roku 1938 bol tento voz v zbierke B. J. Pollarda z Chicaga, ktorý vlastnil 1200 veteránov, dochoval sa vo výnimočne zachovalom stave. Dnešný majiteľ našiel pri úprave interiéru opustené hadie hniezdo a lak zakonzervoval technológiou používanou pri starých obrazoch. Fanúšikovia áut mali strach, či odfukujúce auto nevybuchne.
„Určite nie. V histórii áut Stanley kotol nevybuchol ani raz, hoci prehriata para má 170 °C. Kotol je vodotrubného typu vyhrievaný petrolejovým horákom,“ pokračoval Ludvík Otto.
Auto bez prevodovky jazdí dodnes šesťdesiatkou. Hoci by sa zdalo, že prevádzka auta na paru je lacná, opak je pravdou. Na 100 kilometrov jazdy spotrebuje 70 litrov petroleja, ktorého cena za liter je vyššia ako dve eurá.
Za auto by ste kúpili niekoľko domov
Americký sedemlitrový luxusný Duesenberg z roku 1930 vlastní podnikateľ Anton Kiaba z Novák. 235 koní, natáčacie svetlá, hydraulické brzdy i ABS systém mal tento unikát už pred 86 rokmi. V rokoch 1970 -1975 bolo auto reštaurované slávnym reštaurátorom Griffinom.
„Tento Duesenberg stál v časoch výroby 20-tisíc dolárov v dobe, keď sa dal krásny dom kúpiť za 3 tisíc dolárov. Na porovnanie, Fordy vtedy stáli 400-800 dolárov,“ uviedol Kiaba. Značky Duesenberg Derham Touster bolo na svete vyrobených iba osem kusov. Celkovo sa Duesenbergov vyrobilo iba 450 podvozkov a 400 karosérií. 86-ročné auto dokáže jazdiť rýchlosťou 190 kilometrov za hodinu. „Na auto s hmotnosťou 2600 kilogramov je to neuveriteľná rýchlosť. Ja si jazdu už iba vychutnávam. Je to výstavný kus, stačí mu päťdesiatka,“ usmial sa Kiaba. Súčasný vlastník auta ponechal na jeho kapote pôvodnú červenú farbu. So súčiastkami problém nemá.
„Nič sa nekazí, nič do toho netreba dávať, všetko funguje. Bolo to ručne vyrobené a je to bezchybná mašina,“ usmial sa spokojne Anton Kiaba.
Našiel sa pán, ktorý sa v sanitke narodil
Povojnová sanitka Škoda 1101 Tudor z roku 1949 bola svojho času v nemocnici vo Svidníku jedinou. „Iba nedávno sa nám na zraze prihlásil pán, ktorý sa v nej narodil. Naša sanitka pred desiatkami rokov nestihla do pôrodnice priviezť jeho mamu načas,“ usmial sa jej súčasný vlastník Jozef Makohus z Michaloviec.
S kolegom prevádzkuje dopravno-zdravotnú službu a chce zmapovať vo svojej zbierke všetky sanitky po 2. svetovej vojne na území Česko-Slovenska. „Chceli by sme zohnať aj predvojnovú sanitku, dodnes sa nám to nepodarilo,“ povedal záchranár. Tudor kúpil od syna sanitkára, ktorý na sanitke po vojne jazdil. Na predaj ho lámali štyri roky. „Sanitka má lôžko, sedadlo pre lekára. Jazdila takmer stovkou, na vtedajšie cesty to bolo akurát. Pre pacienta bola veľmi pohodlná, lebo perovanie je mäkké. Je pohodlnejšia ako niektoré dnešné sanitky. Bola určená hlavne na prevoz pacienta, lekárske zariadenia ešte nemala, akurát lekárničku,“ skonštatoval Makohus.
Novomešťan osedláva Chevrolet v podobe raje
Miroslav Zehetner pútal na spanilej jazde pozornosť americkým športiakom Chevrolet Corvette z roku 1977.
„Kúpil som ho od pána z Kanady. Na Slovensko ho priviezol loďou. Keď ho kupoval, malo najazdených len 56- tisíc kilometrov. Všetko na tomto Chevrolete je originálne,“ povedal Zehetner. Pre auto so skvelou akceleráciou a 5,7-litrovým motorom nie je ani po štyridsiatich rokoch po jeho „narodení“ stošesťdesiatka problémom. Zehetner obul nádherný športiak, ktorý bol v čase vzniku určený mladým Američanom, do slávnych gúm Good Year. Viacero konštruktérov dostalo Chevrolet Corvette zo štýlu žraloka až do podoby morskej raje, ktorú dnes osedláva novomestský podnikateľ.
„Na hrbatej ceste pôsobí auto tvrdo. Ale pri väčšej rýchlosti nerovnosti preskakuje. Na sto kilometrov si potiahne vyše dvadsať litrov benzínu,“ usmial sa. Na Chevrolete jazdí iba na zrazy veteránov či športové, spoločenské podujatia i svadby. „Do hypermarketu na nákup by som ho určite nevzal. Nejaký „dobrotník“ by ho obišiel klincom, tak načo provokovať,“ s úsmevom dodal Zehetner.
Sedadlá potiahnuté kožou z bizóna
Historickú raritu Velie Touring 5 Passenger vyrobili v roku 1918 v americkom štáte Illinois v meste Moline. Na kapote luxusného auta nechýbajú púzdra na dáždniky či vkusné kufríky nielen na batožinu. Interiér pôsobí rozprávkovo. „Kožu z bizónov chovaných na farmách používali na čalúnenie sedadiel. Teraz sa bizóny už strieľať nemôžu. Kožu mi doviezli z Argentíny. Pochádza z kráv, ktorých koža je podobná koži z bizónov,“ povedal Bratislavčan Michal Ličko. Cena auta bola pred sto rokmi vysokých dvetisíc dolárov. Fordy vtedy predávali za štyristo.
Ličkove Velie našli pred rokmi na farme v USA v dezolátnom stave. „Auto kúpil na burze v Kalifornii Čech pre svojich priateľov v Prahe. Keď ho v Prahe rozbalili, tak sa zhrozili. Nechceli auto reštaurovať,“ pokračoval. Velie, ktoré je jedným z mála na svete dodnes zachovaným, dával Ličko dohromady šesť rokov, spolu 8000 hodín. Starunkému autu nerobí problém ani dnešný moderný benzín. „Kedysi chodilo na petrolej i 55-60 oktánové benzíny. Motor musí mať správne ventily a odmenou je rýchlosť na úrovni 70 kilometrov za hodinu. Ja chodím maximálne päťdesiatkou,“ usmial sa Ličko.
Cadillac – Luxus v americkom prevedení
Na obrovskom osemvalcovom Cadillacu Coupe de Ville z roku 1958 z amerického Ohia, ktorý je na Slovensku jediný, prešiel Trenčiansky kraj Bratislavčan Roman Odzgan.
„Ja som tretí majiteľ. Predchádzajúci dvaja boli z USA. Kúpil som ho v roku 2001 v Nemecku,“ povedal vlastník. Takmer šesť metrov dlhé auto musel po kúpe zrekonštruovať. Bolo hrdzavé, malo diery, farba popraskaná a olúpaná, interiér zničený. V minulosti sa na ňom vozili iba ľudia s množstvom financií. „Motor, rám, interiér sa musel prerobiť. Potom začalo bez problémov jazdiť. Na stovku zrýchli za desať sekúnd, zvládne aj 180 km/h. Spotrebuje až 16 – 25 litrov benzínu na 100 kilometrov podľa spôsobu jazdy,“ pokračoval Odzgan. Cadillac sa v tej dobe vyrábal na spôsob obývačky, má mäkké sedadlá i mäkké pruženie. Vďaka nemu auto po ceste doslova pláva. Luxusné vybavenie predurčujú aj elektrické okná, elektricky posúvateľné sedačky, automatická prevodovka, elektrické hodinky, ale aj autorádio, ktoré si už v tej dobe automaticky vyhľadávalo stanice.
Jaguár, ktorý od Angličanov chceli aj Američania
Jaguar MK IV s ročníkom narodenia 1946 spútal Miroslav Kuchár z Prešov. „Auto má pohnutú históriu. Pochodovalo z Anglicka na Nový Zéland, potom išlo do USA. V Amerike ho kúpil Čech a z Českej republiky potom putovalo k nám do Prešova,“ povedal Kuchár. Vozidlo bolo vždy v relatívne dobrom stave, ale celkovej renovácii sa nevyhlo. Jaguar MK IV bol prvým vývozným artiklom Angličanov do USA. „Kupovali si ho zväčša továrnici a majetnejší ľudia. Bola to luxusná trieda,“ potvrdil Kuchár.
Povojnový Jaguar aj dnes zvládne deväťdesiatku. Jej majiteľa prilákal najmä dizajnom, fascinujú ho veľké dlhočizné blatníky a veľké svetlá. „Boli to doslova umelecké skvosty. Toto auto dolaďovala celá rodina výrobcu, aby bolo čo najkrajšie. Dizajn áut potom ustúpil ekonomike a šetreniu.
A dnes je to o počítačoch a o testovaní áut v tuneloch,“ dodal Miroslav Kuchár.
