TRENČIANSKE MITICE. Vzácny zvon z roku 1738, vyrobený v bratislavskej dielni slávneho zvonolejára Jána Ernesta Christelliho, v strede obce ráno už nebije. Budil malé deti, obyvatelia sa u starostu sťažovali. Ten po úmrtí dlhoročného a posledného zvonára v obci Jána Bežáka ľuďom vyhovel. Elektrické zariadenie, ktoré nahradilo zosnulého zvonára, spúšťa tlkot zvonového srdca už iba o dvanástej a osemnástej hodine.
Ranné zvonenie kvôli deťom zrušili
Zvoniť sa bude o dvanástej a osemnástej. Taký bol verdikt starostu Dušana Rozemberga pred troma rokmi, keď systém zvonenia po úmrtí zvonára prešiel revolučnou zmenou.
„Zvonenie odvtedy zabezpečuje elektronický pohon. Celý systém sa nachádza vnútri zvonice. Bitie zvona sme zjemnili. O zariadenie a zvon sa v súčasnosti stará Miloš Richtárech, ktorý systém pripravil,“ povedal starosta Rozemberg.
V minulosti bil zvon dve minúty aj ráno o šiestej. Ľuďom bývajúcim v blízkosti zvonice sa to neveľmi páčilo. Chodili s ponosami aj priamo za starostom. „Sú tu v okolí malé deti, aj ľudia po nočných zmenách, tak už zvoníme iba o dvanástej a osemnástej. Čas zvonenia sme skrátili na jednu minútu,“ potvrdil starosta.
Elektronický systém nedokáže nahradiť ruky zvonára, ktorý silu zvonenia prispôsobil času. Ráno zvonil zvonár tichšie a citlivejšie, na obed silnejšie. „Zvon na elektronický pohon bije stále rovnako,“ skonštatoval prvý muž obce.
Zvonára už nechcel nikto robiť
Zvonárskou legendou v obci bol desaťročia Ján Bežák. Keď zomrel, o post zvonára už nemal nikto záujem. Ľudskú silu tak nahradilo elektronické zariadenie. „Pán Bežák robil zvonára celý život, doslova od detstva. Keď zomrel, oslovil som štyroch starších pánov, či by to nerobili. Odmietli to,“ pokračoval Rozemberg.
„Zvonárčina“ je pre zvonára časovo veľmi obmedzujúca. Celodenné odchody z obce či dovolenky sú pre zvonára iba vytúženým snom. Pri lane treba stáť vždy načas a každý deň.
„Zvoniť treba aj vedieť. Zvoní sa inak pri úmrtí a inak pri pravidelnom zvonení. Zvoní sa odlišne, keď zomrie muž a inak, keď zomrie žena. Nie je to jednoduché. Treba mať na to chuť a obetovať svoj čas,“ skonštatoval mitický starosta. Okrem dvoch pravidelných zvonení (12.00 a 18.00) a pohrebov (9.00 a 15.00) je zvon takmer stále mĺkvy. Nezvonil by ani v prípade nebezpečnej udalosti. „Na to máme sirénu,“ vysvetlil starosta.
Starosta obce Dušan Rozemberg nechal vypnúť ranné zvonenie (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Zvonica prežila niekoľko storočí
Zvon a zvonica prežili v Trenčianskych Miticiach bez väčších problémov niekoľko storočí. Christelliho zvonárske dielo nebolo poškodené ani počas 1. a 2. svetovej vojny.„Problémom bolo podmývanie celej zvonice. Museli sme vyriešiť odkvapy a odvádzanie vody tak, aby bola zvonica suchá,“ pokračoval Rozemberg.
Obec zvonicu celú zrekonštruovala. Po elektronickom nastavení spúšťania zvon bije na minútu presne. „Bije nádherne a nikto nerozozná, že tam nie je zvonár ťahajúci za lano. Pri prvom pokuse po spustení systému bil veľmi silno a báli sme sa, že sa rozmláti,“ usmial sa starosta. Podľa jeho slov je zvuk zvona počuť až v susednom Trenčianskom Jastrabí.
„My zase počujeme zvon jastrabský. Tam majú zvon v kostole,“ povedal Rozemberg. Okolité obce klasickú zvonicu nemajú. Zvonica nie je ani v Trenčianskom Jastrabí, Dubodiele či vo Svinnej. Na mieste bývalej trenčianskojastrabskej zvonice po krádeži zvona v roku 1850 a po popukaní vymurovanej zvonice v roku 1948 postavili jednoduchú betónovú márnicu.
Zvon je darom zemepánov Ordódyovcov
Tradičných „sólo“ zvoníc v našich obciach už veľa nie je. Mitická zvonica stojí v obci už od 18. storočia. Bola vybudovaná v časti Rožňové Mitice. „Pôvodne bola zvonica drevená. Doložená je aj v kanonickej vizitácii nitrianskeho biskupa z roku 1798,“ uviedol publicista Milan Hromník. V 19. storočí drevenú zvonicu prerobili na murovanú. Hranolová stavba so stanovou strieškou je pokrytá plechom a zakončená krížom.
„Zvonica má štyri malé zvukové okná. Na čelnej stene vo výklenku za sklom je socha Lurdskej Panny Márie. Samotný zvon pochádzajúci z roku 1738 je darom miestnych zemepánov Ordódyovcov,“ dodal Hromník na margo jednej z najväčších zaujímavostí v obci. Drevený základ zvonice pretrváva dodnes, obec ho ochránila pevnými múrmi.
Mitický zvon vyrobil slávny zvonolejár Ján Ernest Christelli (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)
