STARÁ TURÁ. Čoraz väčšia chudoba vyhnala rodičov Starotura Milana Michalca v roku 1932 do Ameriky. Svojho ani nie ročného syna Milanka ponechali v sirotinci Chalúpka, ktorý v roku 1926 založila Kristína Royová a jej sestra Mária. Po dovŕšení pätnástich rokov sa malý školák vydal na cestu lietadlom za oceán. Na americkom kontinente našiel svojich rodičov a prežil takmer sedemdesiat rokov. Začiatkom tohto roka Milan Michalec v USA zomrel. Jeho želaním bolo previezť telo po smrti do kraja pod Javorinou. Synovia mu ho splnili. Otca iba nedávno pochovali do hrobu na staroturianskom cintoríne.
Chudoba vyhnala rodičov zo Slovenska
Milan Michalec sa v januári 1932 narodil do chudobnej rodiny pochádzajúcej z Myjavy. „Našťastie, už v tej dobe sestry Royové mali rozvinutú sociálnu činnosť, v rámci ktorej existoval aj pomerne známy sirotinec Chalúpka. O deti sa tu starala prvá slovenská diakonia, ktorá tu bola založená v roku 1912,“ prezradil Pavol Trúsik, kurátor Múzea sestier Royových v Starej Turej. Diakonia mala v tom čase veľmi dobré meno.
Jedna zo staroturianskych diakoniek sa starala aj o bývalého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. „Rodičia Milana Michalca sa na začiatku 30. rokov minulého storočia rozhodli odísť do Ameriky. Chceli si tu zarobiť na živobytie. Milanko mal v čase ich odchodu deväť mesiacov. Rodičia do sirotinca posielali neustále poštu a sirotinec začali z USA aj podporovať,“ pokračoval Trúsik. Malému Milanovi z pochopiteľných dôvodov prischla prezývka Američan.
Diakonka stála pred samopalmi Nemcov
V sirotinci Chalúpka sestier Royových našiel Milan Michalec útočisko lásky a pozornej starostlivosti. Okrem malého Milana tu žilo ďalších tridsať detí. „Vždy túžil byť preto po svojej smrti pochovaný v blízkosti hrobov sestier Royových a blízko hrobov diakoniek, ktoré sa o neho starali,“ prezradil Trúsik.
Časy, ktoré v sirotinci prežil, určite komfortné neboli. Nielen Starú Turú v tej dobe pohltila chudoba a neskôr aj 2. svetová vojna, počas ktorej malý Milan prežil množstvo dramatických udalostí. V Chalúpke sa v tom čase ukrývali aj deti partizánov a židovské deti. Boli tu aj siroty, postihnuté deti a deti určené na prevýchovu. Fungovali tu presne stanovené princípy.
V tom čase sa o deti starala diakonka Borka Plesková. Ako tridsaťročná úplne ošedivela. „Trikrát stála pred nabitými samopalmi Nemcov, keď robili razie aj v sirotinci. Nechýbalo veľa a o život by prišli židovské deti i diakonky,“ vysvetlil kurátor. Pamätníci zo sirotinca Chalúpka už nežijú. Nežijú už ani pamätníčky Kristíny Royovej. „Jej posledná pamätníčka zomrela pred troma rokmi. Žila v Kalinove,“ potvrdil Trúsik.
Za rodičmi odišiel v roku 1947
V Chalúpke vyrastal až do pätnástich rokov. „Po ich dovŕšení ho vypravili v roku 1947 do Ameriky. Najskôr odišiel vlakom do Prahy a po dlhom lete sa dostal na americký kontinent. Až tu spoznal svojich rodičov. Pridal sa k nim a veľmi rýchlo sa naučil po anglicky,“ povedal kurátor múzea.
Milan Michalec sa v USA udomácnil a vzdelával. Založil si tu rodinu, so sympatickou Američankou Shirley priviedli na svet štyroch synov. Staroturiansky Amerikán v USA napísal niekoľko divadelných hier, veľmi aktívny bol aj cirkevnom živote. „Pestoval aj rôzne rastliny, miloval lipový čaj a jeho prípravu,“ potvrdil Trúsik. Počas života v USA sa niekoľkokrát na Starú Turú vrátil. Napriek tomu, že štvorica jeho synov slovenčinu neovláda, k Slovensku si pri otcovi vybudovali vrelý vzťah. „Otcovej láske k rodnému kraju rozumeli veľmi dobre. Dvaja synovia sa v apríli zúčastnili na pohrebe otca v Starej Turej. 4. júna bola v kostole trúchloslužba, na ktorú prišli ďalší dvaja jeho chlapci a dvaja vnuci,“ pokračoval Trúsik.
Do New Yorku odišla ako sedemnásťročná
Matka Milana Michalca Margita (rodená Batková) odišla do USA po prvýkrát už ako sedemnásťročná. „Po smrti svojho otca odišla v roku 1928 do New Yorku, kde slúžila v bohatých rodinách. V roku 1930 sa vrátila do svojho rodiska a o rok uzavrela manželstvo s manželom Jánom Michalcom. Pre hospodársku krízu sa spoločne rozhodli odísť do USA,“ spomínal na svojich rodičov pred desiatimi rokmi syn Milan. Pôvodne v sirotinci Chalúpka po odchode rodičov za oceán nemal zostať. Starať sa o neho mala babička z matkinej strany. Tá však zomrela jedenásť dní po narodení malého Milanka. „V Chalúpke som napokon žil až do februára 1947,“ upresnil Michalec. Jeho spomienky zostali navždy zachytené vďaka staroturianskemu literátovi Gustávovi Rumánkovi.
Dievčatá v Chalúpke sa točili okolo domácich prác, chlapci pracovali v záhrade a chovali domáce zvieratá. Rezali aj drevo, sušili liečivé byliny, zberali úrodu. A najviac sa tešili na Vianoce. Vtedy nechýbalo sušené ovocie, oštiepky z jabĺk, hrušiek a sliviek a sem -tam aj pomaranč.
Pobyt v Chalúpke predĺžila vojna
Deti v Chalúpke vstávali zavčasu. Po modlitbách a pred odchodom do školy ešte pomohli urobiť poriadok s riadom v kuchyni. Pobyt Milana Michalca v sirotinci nečakane predĺžila vojna. „Môj život v Chalúpke bol plánovaný na kratšie obdobie. Za našetrené peniaze ma chceli rodičia prísť vyzdvihnúť a vrátiť sa späť do USA. Všetko však zmarila vojna,“ spomínal Michalec. V pamäti mu aj mnoho rokov po odchode do USA zostali básne Jána Bottu či Sama Chalupku, ktoré sa v sirotinci spolu s ďalšími deťmi naučil. Aj dlho po odchode z rodnej vlasti dokázal Smrť Jánošíkovu i Mor ho! odrecitovať takmer celé bez jedinej chybičky.
Milan Michalec, ktorý počas vojny nemal žiaden kontakt s rodičmi, odišiel z Chalúpky napokon dva roky po skončení vojny. Jeho rodičia vyrovnali náklady za pobyt v Starej Turej. 13. februára 1947 vzlietlo v Prahe lietadlo s pätnásťročným chlapcom a v New Yorku ho o niekoľko nekonečných hodín čakalo vytúžené stretnutie s rodičmi.
Úspešná americká rodina
Milanovi Michalcovi sa odletom za oceán zmenil celý svet. „Získal som opäť rodičov a ocitol sa v novom svete, v novej civilizácii a v novom spôsobe života. O takom niečom som ako chlapec ani nesníval,“ spomínal ďalej v roku 2007 pán Michalec.
S rodičmi žil najprv v meste Bayside s množstvom ďalších Slovákov. V dospelosti sa uplatnil v poisťovníctve. Pracoval v Los Angeles, neskôr aj v Seattle, v meste Syracuse i v New Orleans.
„V Los Angeles som sa zoznámil s budúcou manželkou Shirley Mangen z Minnesotty. V roku 1956 sme sa vzali a narodili sa nám synovia Milan, Paľko, Róbert a Daniel,“ spomínal na dôchodku. Michalcov syn Milan pracoval vo vojenskom letectve, Pavol na Denverskej univerzite. Syn Róbert je manažérom cintorína v Rochestri a Daniel podniká v zdravotníctve.
Napriek tomu, že ich otec je pochovaný tisíce kilometrov od amerického kontinentu, synovia jeho poslednú vôľu s úctou splnili.
Ich otec im navždy zostane v srdciach zapísaný ako čestný muž milujúci svoj rodný kraj a ľudí, ktorí mu pomohli prežiť náročné roky svojho života v sirotinci Chalúpka.
