TRENČÍN. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schválilo na minulotýždňovom zasadnutí Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta na roky 2016 – 2022 s výhľadom do roku 2040.
Program je víziou, ktorá má prispieť k rozvoju lokálnej ekonomiky a má čeliť hrozbám úpadku mesta z dôvodu demografickej a ekonomickej krízy.
Podľa zodpovednej riešiteľky programu Renáty Kaščákovej ide o základný strategický dokument mesta, ktorý určuje rozvojové priority na najbližšie roky, ale s výhľadom až do roku 2040.
„Má veľký význam pre to, ako sa nastavia procesy na ďalší rozvoj mesta. Stanovuje priority a hlavné ciele, vízia by sa dala zhrnúť tak, aby mesto Trenčín bolo najlepším miestom pre život na Slovensku, aby bolo atraktívne pre mladých ľudí, aby ho neopúšťali, keď doštudujú, aby sa sem radi vracali, aby bolo atraktívne aj pre návštevníkov.
Veľkú úlohu hrá kompaktnosť, mobilita a dostupnosť,“ predstavila základné body Kaščáková.
Mesto je živý organizmus
Dokument tvorí plnohodnotný podklad pre podávanie žiadostí o nenávratné finančné prostriedky. Nie je povinný, ale obce, ktoré ho nemajú, nemajú na tieto zdroje dosah.
V porovnaní s plánmi iných miest je špecifikom trenčianskeho plánu podľa Kaščákovej jeho flexibilita.
„Vo svojej prvej časti stanovuje víziu, programy a ciele, potom je tam implementačný program, ktorý určuje harmonogram postupu.
Ten je veľmi flexibilný a je možné ho meniť. Je to dôležité, pretože mesto je živý a dynamický organizmus a život prináša stále niečo nové,“ dodala Kaščáková.
Niektorých poslancov plán sklamal
Pre niektorých poslancov bol predložený plán hospodárskeho rozvoja Trenčína sklamaním. „To deklarované zapojenie verejnosti nebolo ideálne, čo môžeme doložiť mnohými príkladmi. Viaceré pripomienky neboli akceptované, ani prerokované,“ uviedol po hlasovaní poslanec Richard Medal. Plán rozvoja mesta je podľa neho nekoncepčný, nemá víziu.
V materiáli podľa neho nie je ani zmienka o tom, ako rozvoj mesta ovplyvní stratégia európskych dopravných koridorov alebo zmienka o možnej budúcnosti kasární v meste.
„Očakával som konkrétne odpovede na konkrétne otázky. Akým spôsobom bude riešený cestovný ruch, ako sem chceme prilákať ďalších 25 000 obyvateľov Trenčína, s ktorými sa počíta, kde by mali pracovať a kde bývať. Tieto vízie mi z toho materiálu jasné nie sú,“ dodal Medal.
Podľa primátora je plán vizionárska záležitosť
Trenčiansky primátor Richard Rybníček je presvedčený, že tak ako sa program pripravoval v Trenčíne, sa nepripravoval v žiadnom inom meste na Slovensku.
„Je to najlepší plán hospodárskeho rozvoja zo všetkých na Slovensku, o tom som presvedčený. Robili ho špičkoví ľudia z tretieho sektora, robil sa so zapojením verejnosti. Nikde sa toľko nediskutovalo s verejnosťou, koľko u nás,“ povedal Rybníček.
Podľa neho to, že niektoré pripomienky neboli zapracované, ešte neznamená, že nie sú v súlade s víziou plánu. „Som presvedčený, že drvivá väčšina Trenčanov sa s jeho víziou stotožní. Je to vizionárska záležitosť,“ skonštatoval trenčiansky primátor.
Mesto si pomohlo prieskumom
O tom, ako by mal vyzerať Trenčín v roku 2022 a kam by mal v najbližších rokoch smerovať, mohli rozhodnúť aj ľudia. Na tvorbe dokumentu spolupracovali aj náhodne vybraní Trenčania.
Minulý rok v máji mestskí úradníci rozdali približne 2000 obyvateľom dotazníky s otázkami o doprave, bývaní, práci, životnom prostredí a službách v meste. Súčasťou dotazníka boli aj otázky o smerovaní a rozvoji mesta. Ľudia tak mohli napísať, aký Trenčín si želajú v budúcnosti. Naspäť sa vrátilo viac ako osemsto vyplnených dotazníkov.
„Základný záver z výsledkov prieskumu je, že Trenčania chcú žiť v meste, ktoré je priateľské, rodinne zamerané a kompaktné,“ povedal pri predstavení dokumentu vo februári odborný konzultant Vladimír Ondrejička z Centra priestorových a technických štúdií, ktoré na tvorbe dokumentu pracovalo.
Okrem dotazníka pripravilo mesto aj sériu ôsmich verejných diskusií a workshopov pre obyvateľov na témy ako cestovný ruch, zeleň, kreatívny priemysel, komunity, služby či urbanizmus a cyklodopravu.
Zlyhanie v praxi
Predchádzajúci plán hospodárskeho rozvoja si mesto nechalo vypracovať ešte v roku 2004, platil do roku 2015. Projekt vypracovala Nadácia F. A. Hayeka, mesto zaň zaplatilo dva milióny korún.
Do praxe sa malo dostať 19 strategických cieľov, týkajúcich sa hospodárskej, daňovej a rozpočtovej politiky, dopravy, životného prostredia či kultúry.
Plán predpokladal posunutie starostlivosti o majetok či služby mesta na súkromný sektor, v praxi však zlyhal.
