TRENČÍN. Školská záhrada v Spojenej škole internátnej v Trenčíne získala certifikát Prírodná záhrada. Je jednou z piatich ukážkových záhrad na Slovensku, v ktorej sa hospodári prírodným spôsobom bez použitia hnojív, pesticídov a rašeliny.
Koncept prírodných záhrad pochádza z Dolného Rakúska, kde je takýchto záhrad viac ako 10-tisíc. Na Slovensku ho zastrešuje trenčianske Centrum environmentálnych aktivít.
Hospodária prírodným spôsobom
„V prírodnej záhrade sa hospodári prírodným spôsobom, to znamená bez použitia pesticídov, hnojív a rašeliny. Cieľom je vrátiť do záhrad biodiverzitu. Čím je záhrada prírodnejšia, tým menej sa o ňu treba starať,“ povedal riaditeľ Centra environmentálnych aktivít Richard Medal. V záhrade by tiež mali byť rôzne prístrešky a úkryty pre zvieratá.
„Búdky pre vtáky, hmyzí hotel, 'ježovník' či 'hadník'. Musí tam byť nejaká mokraď, nejaké suché stanovisko, divý kút, nekosený kus lúky. Mali by tam byť aj zeleninové záhony, bobuľoviny, ovocné, ale aj iné listnaté stromy,“ priblížil Medal.
Slúži na oddych aj na vyučovanie
Na Slovensku je 11 certifikovaných prírodných záhrad. Centrum environmentálnych aktivít chce tento rok s podporou Trenčianskej župy certifikovať niekoľko desiatok ďalších, pričom o certifikát Prírodná záhrada sa môžu uchádzať nielen školy, ale aj súkromné osoby či podnikatelia. V trenčianskej Spojenej škole internátnej sa v roku 2004 zapojili do projektu Zelená škola. „Minulý rok sme dostali šancu prihlásiť sa aj do medzinárodného projektu Prírodná záhrada. Požiadavky sme splnili a máme certifikát,“ hovorí školská koordinátorka Zelenej školy Katarína Olišová.
Prírodná záhrada podľa nej neslúži len na vyučovanie, ale aj oddych.
„U nás v škole sú postihnuté deti, túto záhradu využívame aj na rozvíjanie ich zmyslov, čuchu, sluchu, hmatu. Deti sa tu učia nielen pestovateľské práce, ale v prírode sa môžu učiť aj iné predmety, ako napr. matematiku, geografiu. Chceme, aby vyučovanie prešlo z lavíc do prírody, aby deti videli javy, ktoré nie sú pre deti bežné,“ priblížila Olišová s tým, že o záhradu sa starajú deti denne počas vyučovania, no aj v rámci mimoškolskej činnosti.
Víťazí dobrý pocit
Podľa certifikátorky Prírodných záhrad Marianny Holušovej Ružičkovej je titul Prírodná záhrada najmä pre dobrý pocit, nie sú z nej žiadne finančné benefity.
„Záhrady hodnotíme podľa viacerých kritérií – body sa udeľujú, ak sa v záhrade nachádzajú ovocné stromy, najlepšie sú staré miestne odrody, ak sa trávnik nestrieka herbicídmi, ak človek využíva záhradu na jedlo,“ povedala s tým, že najdôležitejšie je nepoužívať chemické postreky. „S prírodou sa nesnažíme bojovať, ale spolupracovať,“ dodala Holušová Ružičková.
Podľa trenčianskeho župana Jaroslava Bašku je projekt prírodných záhrad zaujímavý pre veľmi veľa ľudí. Župa ho tento rok podporí sumou 35-tisíc eur, pričom ďalšie roky chce túto sumu zvyšovať. „Podporovať chceme najmä poradenstvo a samotnú certifikáciu záhrad,“ povedal Baška.
Podľa neho je lepšie, ak konzumujeme ovocie a zeleninu z takýchto prírodných záhrad bez pesticídov a umelých hnojív, ako keby sme kupovali niečo, o čom nevieme, ako to bolo pestované. „Verím, že to pomôže rozvinúť aj záhradnú turistiku v kraji,“ priblížil Baška.
Prírodné záhrady sú podľa neho súčasťou projektu Zelená župa, ktorý dotvára pohľad na ochranu životného prostredia.
Ďalšími súčasťami Zelenej župy sú znižovanie energetickej náročnosti budov, používanie obnoviteľných zdrojov energie, ale aj používanie elektromobilov, podpora budovania cyklotrás, nové značenie a obnova turistických chodníkov.
