NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Členovia gitarového dua Guitar Duo Jókaiová Hnat majú iba krátko po dvadsiatke. Napriek tomu ich pozná kus Európy. V roku 2015 zvíťazili Darina Jókaiová a Dávid Hnat v medzinárodnej súťaži v španielskom Elche.
Dávid si popredné umiestnenia priniesol aj z medzinárodných súťaží vo Viedni, Sarajeve, Bratislave i v Brne. Virtuózne zvládnutie gitarových skladieb predviedli aj Novomešťanom.
Koncertné turné v Číne bude pre študentov veľkým zážitkom. Ako ste sa tam vôbec prepracovali?
- Počas prednášky mi prišiel e-mail. Aj keď sa to v škole nemá robiť, išiel som si e-mail hneď prečítať. Najskôr som si myslel, že pozvánka do Číny na koncertné turné bude nejaký nezmysel alebo spam. V priebehu dvanástich hodín sme mali doma zmluvu a všetko bolo vybavené. Hrať máme najmenej päť koncertov. Najmä v oblasti Šanghaja. Hrať budeme v sálach s kapacitou prevyšujúcou osemsto ľudí.
Akú hudbu Číňanom veziete? Cvičíte aj niečo z ich „domorodého“ reportoáru?
- V zmluve máme zakomponované, že máme zahrať dve čínske skladby. Dali nám na výber a poslali nám aj noty. Musíme to trošku prerobiť, ale podstatné je, aby sme čerpali z niečoho čínskeho. Zvyšok programu bude veľmi podobný tomu, čo sme hrali v Novom Meste nad Váhom. Prinesieme do Číny určite aj niečo slovenské z hudby. Novú skladbu nám píše aj Ľuboš Bernáth, jej premiéra by mala byť práve v Číne.
(zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Dávid, vy ste začali s gitarou už ako sedemročný. Vtedy to náročná klasika asi ešte nebola. Chalani vždy radi vybrnkávali The Beatles. Bol to aj váš prípad?
- Dve staršie sestry cvičili hru na hudobných nástrojoch . Jedna na husliach, druhá na flaute. Ja som inklinoval k hudbe od čias, keď vnímam tento svet. Tak som išiel na prijímačky na základnú umeleckú školu. Ja som sa hrávaniu skladieb The Beatles vyhol aj vo voľnom čase. Lákala ma aj basgitara, jazzové skladby a alternatíva. Ale keď som si ju kúpil, tak vyhrala klasická gitara. Ale basgitaru mám dodnes, akurát na ňu vôbec nehrám.
Darina a Dávid, vy tvoríte aj partnerskú dvojicu. Ako vzniklo duo po hudobnej stránke?
- Prvýkrát sme sa stretli na konzervatóriu. Dávid je z Humenného, ja z Vrábľov. Ľudia, ktorí spolu hrajú, sa musia dokázať navzájom dopĺňať za akýchkoľvek okolností. Keď sú hráči aj životní partneri, je to výborné. Musia byť aspoň veľmi blízki priatelia, aby si dokázali porozumieť. Je dobré, keď spoluhráči dokážu reagovať rovnako aj na situácie, ktoré život prináša nielen v hudbe. Komorné duo tvoríme od roku 2011.
Triumfovali ste na viacerých európskych súťažiach. Chodia na ne špičkoví virtuózi z mnohých krajín. Ako vlastne porota dokáže posúdiť, kto je ten najlepší a najbezchybnejší?
- Veľmi záleží na konkrétnych ľuďoch, ktorí sú v porote. Každá súťaž má iných víťazov. Niektorí porotcovia sledujú predovšetkým čistotu hry, iní sa zameriavajú najmä na hudobné poňatie. Rozdielne poroty by pokojne vyhlásili na tých istých súťažiacich rôzne výsledky. My sme v roku 2015 išli do Španielska na dovolenku. A spojili sme to napokon s prácou a prihlásili sa na súťaž v Elche. Zvíťazili sme a Španieli boli veľmi prekvapení našou hrou. Španielski porotcovia ocenili, že nad interpretovanou hudbou premýšľame.
Koncertní gitaristi mávajú problémy s ladením gitary. Prečo?
- Aj my sme počas dnešného koncertu mnohokrát ladili. Niekedy to publikum ani nechápe, prečo to gitaristi robia a obecenstvo to znervózňuje. Každá sála je však iná. Je tam iná vlhkosť, iná teplota. Drevo aj struny sa potom chovajú inak a nástroj sa rozladí. Drevo preto postupne chátra. A nie je to lacná záležitosť. Koncertné gitary stoja v priemere štyri- až sedemtisíc eur, za tie naše sme dali približne po päťtisíc. Pre mladých gitaristov to nie je vôbec jednoduché finančne zatiahnuť.
