POVAŽIE. V severných okresoch Trenčianskeho kraja je najväčší výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku.
Až 90 percent všetkých ochorení v rámci Slovenska pochádza práve z týchto oblastí. Podľa krajskej epidemiologičky Márie Štefkovičovej sa ale oblasti s výskytom infikovaných kliešťov vyskytujú aj v Strážovských vrchoch a v oblasti Myjavska alebo okolia Brezovej pod Bradlom.
Okrem Trenčianskeho kraja sa ohniská vyskytujú aj na mnohých iných územiach, ale v poslednej dobe neboli také aktívne.
Najväčší výskyt ochorení spôsobených kliešťami tu zaznamenali v roku 2013, pripisujú ho najmä vlhkému počasiu, ktoré je pre kliešte ideálne.
„Mení sa klíma, kliešte sa posúvajú do vyšších nadmorských výšok. Kliešťová encefalitída sa tak už vyskytuje aj v pobaltských krajinách alebo vo Švédsku,“ hovorí Štefkovičová.
Ochorenie z mlieka
Krajská epidemiologička upozorňuje, že okrem klasického prenosu od prisatého kliešťa môže človek dostať encefalitídu aj od zvierat.
„Stáva sa, že človek vypije kozie alebo ovčie mlieko – ak kozy alebo ovce žijú v endemickej oblasti v čase akútnej infekcie, majú v krvi a mlieku vírus, môže sa preniesť na človeka pitím tepelne neupraveného mlieka.“
Riešením je podľa nej prevarenie mlieka a konzumácia pasterizovaných mliečnych výrobkov. Var a pasterizácia vírus zabíjajú.
Kontrola a očkovanie
V ochrane proti kliešťovej encefalitíde sú dve možnosti – používať repelenty, dobre sa obliekať a po návrate domov si dobre poprezerať telo.
Druhá, oveľa účinnejšia ochrana je podľa Štefkovičovej očkovanie. Pozostáva z troch dávok, pričom druhá ide v rozpätí troch a tretia piatich mesiacov od prvej dávky. V letnom období je možno používať zrýchlenú schému. Princíp ochrany očkovaním je v tom, že zaočkovaný človek si vytvára protilátky.
„Ak takéhoto človeka uštipne kliešť a do jeho tela sa dostane vírus kliešťovej encefalitídy, tieto protilátky ho zneutralizujú,“ upresnila Štefkovičová.
Kompletné očkovanie tromi dávkami chráni minimálne počas troch rokov a potom sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Látku predpisuje ošetrujúci lekár, ktorý očkovanie aj vykonáva. Jedna vakcína stojí od 15 do 25 eur. Niektoré poisťovne svojim poistencom ponúkajú zľavnené programy na očkovanie.
Zaočkovaných je málo
Primár infekčného oddelenia Fakultnej nemocnice v Trenčíne Martin Chren hovorí, že ľudí, ktorí sa nechajú zaočkovať proti vírusovej kliešťovej encefalitíde, je málo.
„Tie percentá sú veľmi nízke, oveľa nižšie ako v Čechách a neporovnateľne nižšie oproti Rakúsku, kde zaočkovanosť dosahuje 60 – 70 percent. U nás to nie je ani desať percent,“ povedal Chren.
Príznaky kliešťovej encefalitídy majú rôzne štádiá. Na začiatku sa dajú ľahko zameniť s chrípkou.
„Ďalšie štádium je zdanlivé zdravie – trvá dva až tri dni, a potom príde v druhej fáze pomnoženie vírusu. To sa prejavuje jednoznačnými príznakmi – úpornými bolesťami hlavy, vysokou teplotou, poruchami reči, koncentrácie, vracaním. Vysoké percento ľudí sa dostane na naše oddelenie. Na liečbu kliešťovej encefalitídy v súčasnosti neexistuje liek. Liečba je iba symptomatická, jedinou ochranou je očkovanie.
Druhý typ ochorenia, ktoré prenášajú kliešte, je lymská borelióza. Je to bakteriálne ochorenie, očkovanie proti borelióze zatiaľ neexistuje – to proti kliešťovej encefalitíde tu nepomáha. Vedci už štruktúru majú dobre preskúmanú a je otázkou pár rokov, že očkovacia látka bude dostupná,“ dodal Chren.
Pomôžu náučné chodníky?
Monitorovaním výskytu kliešťov na Slovensku sa zaoberá aj Parazitologický ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Pred piatimi rokmi otvorili v Trenčíne na Ostrove náučný chodník pod názvom „Búrame mýty o kliešťoch“.
Dnes už ale neexistuje, informačné tabule niekto medzičasom odstránil a na projekt sa zabudlo. V súčasnosti sa na podobnú aktivitu pripravujú opäť.
„Kliešte sú bežnou súčasťou rekreačných zón takmer všetkých miest. Náučné chodníky s informačnými tabuľami o kliešťoch a ako sa pred nimi chrániť by mali byť osadené pred vstupom do lesoparku v každom väčšom meste,“ povedal Branislav Peťko.
Podľa odborníka je v prípade kliešťov dôležitá najmä osveta.
„Kto chce chodiť do lesa, musí poznať riziká i zásady, ako sa chrániť pred nebezpečenstvami. Osveta je beh na dlhé trate. Začať treba už od základných škôl, formou rôznych plagátov, brožúr, filmov či besied vo vedeckých cukrárňach a kaviarňach, ktoré sa tešia veľkej popularite. V budúcnosti by sa mohli uplatniť aj moderné informačno-komunikačné technológie, napríklad aplikácie v mobilných telefónoch, a tak šíriť tieto informácie ďalej medzi ľudí,“ dodal Peťko.
