eže zo 16. storočia.
Podľa riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne Evy Gazdíkovej je chodba zrejme súčasťou rozsiahlejšieho mestského opevnenia a barbakanu. „Ide o časť podzemnej chodby s valenou klenbou, zhotovenej prevažne z tehál. Podzemná chodba je pravdepodobne súčasťou únikových a zásobovacích chodieb patriacich k barbakanu, ktorý vznikol v prvej polovici 16. storočia,“ povedala Gazdíková. Barbakan vznikol v súvislosti so zosilnením opevnenia Dolnej brány (súčasná Mestská veža) a bol spojený s mestom dvoma podzemnými chodbami.
Podľa Gazdíkovej sa preveruje aj variant, či nemôže ísť o tajnú chodbu z hradu. „Pravdepodobne je to však iba fáma, aká sprevádza každý hrad,“ povedala. „Je veľmi nepravdepodobné, že by tajnú chodbu umiestnili na takom frekventovanom mieste,“ dodala.
Výstavba verejných toaliet sa po náleze chodby pozastavila, na stavenisku momentálne prebieha archeologický výskum. Len niekoľko metrov od náleziska bola v 70-tych rokoch zbúraná historická zástavba a na jej mieste vybudovali okresný úrad. Pri výstavbe úradu sa však podľa Gazdíkovej nevykonal archeologický prieskum a odhalenie chodby tak môže viesť k „zaujímavým a hodnotným archeologickým objavom“.
O osude verejných toaliet sa rozhodne po zhodnotení výsledkov výskumu. „Podľa toho rozhodneme, či bude môcť výstavba pokračovať podľa pôvodného projektu, alebo sa bude musieť zmeniť,“ povedala Gazdíková. Investorom verejných toaliet je mesto. Podľa primátora Branislava Cellera má však mesto veľký záujem pokračovať v archeologických prácach. „Nebránime sa ani zásahom do projektu, pretože predpokladáme, že práve objavená klenba môže prispieť k oživeniu centra mesta, môže patriť k turistickým lákadlám v Trenčíne,“ dodal primátor.