TRENČÍN. Už o mesiac legendárna Pohoda oslávi svoje dvadsiate narodeniny. Jej hudobnú časť organizátori už predstavili, čo však návštevníkov čaká v jej nehudobnej časti? O zaujímavostiach a plánoch nám porozprával Anton Repka z organizačného tímu festivalu.
Na aké nehudobné novinky sa môžu návštevníci tešiť tento rok?
– Úplnou novinkou je Pohodová prímestská doprava. Tá spojí trenčianske letisko s Trenčianskymi Teplicami. Na Facebooku zisťujeme záujem o jej rozšírenie aj do ďalších regionálnych centier – od Považskej Bystrice po Piešťany. Aktuálne v našej ankete mierne vedie severná trasa. Areál opäť spestria mnohé diela vizuálneho umenia, fotografie a inštalácie.
Jeden z vrcholov minuloročnej Pohody – vystúpenie Björk, bolo spojené s prekvapením, nechýbal ohňostroj, efekty. Pripravujete niečo špeciálne k oslave 20. výročia festivalu?
– Pripravujeme niekoľko špeciálnych vystúpení. napríklad popolnočný set počas otváracieho dňa na hlavnom stage-i. Novinkou a zároveň poctou jednej z najvýraznejších osobností nielen Pohody bude Kušnierik Café, s ktorým bude spojených zopár prekvapení, no o nich zatiaľ nechceme hovoriť.
Vlaňajšia Pohoda sa nevyhla ani téme utečencov. Na betónových paneloch nechýbali nápisy napr. „Refugees Welcome.“ Bude sa aj tento rok festival vyjadrovať prostredníctvom kultúry a umenia na témy, ktoré v spoločnosti rezonujú?
– Všetci ľudia reagujú na témy, ktoré rezonujú v spoločnosti a obzvlášť to platí v umení. S umelcami na Pohodu neprichádza len ich talent a technická zručnosť, ale vždy aj konkrétni ľudia s konkrétnymi príbehmi a postojmi. Jednou z tém bude aj spoločenská zodpovednosť umelcov pri ochrane demokracie či nezodpovednosť iných pri šírení zhubných ideológií ako rasizmus a fašizmus.
Tento rok ste spolu s o.z. Archimera vyhlásili druhý ročník Public Art Festival Contest-u. Mohli by ste ju predstaviť?
– Súťaž je zameraná na umenie vhodné do priestoru festivalu. Prihlásiť sa mohli všetci umelci z krajín Vyšehradskej štvorky. Tento rok tak spravilo tridsať autorov/autorských kolektívov zo Slovenska a okolitých krajín.
Je pravdou, že na Pohode vyrastie prvý slovenský minaret?
– Áno, symbolická stavba minaretu je víťazným návrhom Public Art Contest. Jeho autori chcú týmto dielom prezentovať solidaritu s ľuďmi, ktorých zasiahla utečenecká kríza. Navrhnuté dielo sa nám páči ako symbol, zároveň sa nám páči jeho prevedenie. Reaguje na vážnu spoločenskú tému ľahkou vzdušnou konštrukciou, je vynikajúcou umeleckou odpoveďou na nezmyselné vyjadrenia našich autorít a skvelým spôsobom otvára priestor na diskusiu. Niečím pripomína aj inštalácie z festivalu Burning Man v Nevade, vnímame ho ako čisto pozitívny počin, kreatívny prejav tolerancie a otvorenosti ako typických festivalových hodnôt.
Akú reakciu ľudí naň očakávate?
– Ako by mali ľudia reagovať na umenie? Malo by v nich zanechať nejakú emóciu. Minaret je umeleckou inštaláciou, ktorá má navodzovať dialóg. Autori návrhu dúfajú, že v ľuďoch zarezonuje ako symbol otvorenej spoločnosti a solidarity s trpiacimi. Uvedomujeme si, že môže pôsobiť na prvý pohľad kontroverzne, z nášho pohľadu ale nie je vyjadrením podpory násilnej ideológie, ide o vyjadrenie podpory obetiam zneužívania tohto náboženstva. Na festivale dávame priestor aj iným názorom a konfesiám. Máme kresťanské bohoslužby či stan Shalom Chaverim. Z vlastnej skúsenosti s hudobníkmi z moslimských krajín vieme, ako si vážia hudobné festivaly a možnosť slobodne hrať hudbu. Preto veríme, že festival by mal reagovať aj na problémy v ich častiach sveta.
