TRENČÍN. Kaviareň a chránené dielne pre zdravotne znevýhodnených Lepší svet v Trenčíne skončili po pol roku.
Zariadenie aj klientov presťahovali z Trenčína do Bratislavy a Trenčianskych Teplíc.
Ľudia nemali záujem
Nezisková organizácia Lepší svet, ktorá ho vlani v júni v Trenčíne otvárala, argumentuje, že ľudia nemali o zariadenie záujem.
„Vôbec to tam nešlo, nebol záujem ľudí, malo to pre nás negatívny ekonomický výsledok,“ tvrdí riaditeľ neziskovky Dušan Mikulec.
Na chod zariadenia prispievala Trenčianska župa, podľa Mikulca to ale nestačilo.
„Nedá sa to udržať len zo štátnych zdrojov, dostávali sme len 60 percent klientov na jednu sociálnu službu. My sme tam ale mali v zariadení 100 percent klientov a poskytovali sme im dve sociálne služby – rehabilitačné stredisko aj zariadenie podporovaného bývania. Ekonomicky sme to nedokázali ustáť,“ vysvetlil Mikulec.
Podnikateľský plán nevyšiel
Dotáciu od župy vyčerpali a činnosť zariadenia ukončili. „Nemám tam na nikoho ťažké srdce, jednoducho, podnikateľský plán nevyšiel,“ dodal s tým, že pri otvorení kaviarne počítali, že si na fungovanie dokážu zarobiť predajom umenia a fungovaním kaviarničky. „Nebol o to záujem, bola tam nízka kúpyschopnosť. Väčšina ľudí v Trenčíne žije v nákupných centrách, do centra mesta nechodia. Život ide ďalej,“ uzavrel Mikulec. Svoj projekt pritom považoval za ojedinelú lastovičku v Trenčíne.
Župa úspešnosť nehodnotí
Na svoju činnosť dostali od Trenčianskej župy dotáciu viac ako 60-tisíc eur.
„Odbor sociálnej pomoci si objednával u poskytovateľa Lepší svet sociálnu službu pre klientov, ktorí ju potrebovali, pretože boli na ňu odkázaní. Krátko pred koncom minulého roka nám Lepší svet oznámil ukončenie všetkých poskytovaných sociálnych služieb v Trenčíne,“ povedala hovorkyňa Trenčianskej župy Jana Paulínyová s tým, že k úspešnosti alebo neúspešnosti projektu sa župa nemá právo vyjadrovať.
Zneužívanie štátnych príspevkov
Eva Struhárová z Asociácie zväzov zdravotne postihnutých takýto postup po pár mesiacoch projektu nepovažuje za normálny. V Trenčíne prevádzkuje chránenú dielňu už 15 rokov, s tými istými zamestnancami.
„Zakladať chránenú dielňu na pol roka nie je z môjho pohľadu normálne, ale na trhu práce sa to deje. Mnohí zamestnávatelia naozaj zneužívajú poskytnutie štátnych príspevkov, ktoré dostávame z úradu práce,“ povedala Struhárová.
Dotácie, ktoré dostávajú od štátu, sa pritom podľa Struhárovej nemôžu presne rovnať výdavkom. „Musíme do toho vložiť vlastné prostriedky, aj preto, že náklady sa refundujú,“ povedala. Podobných zariadení v Trenčíne nie je podľa nej dostatok.
„Títo ľudia majú problém sa uplatniť na trhu práce, je to škoda, títo ľudia sú určite sklamaní, prišli o možnosť integrácie do spoločnosti,“ dodala Struhárová.
Psychologička hovorí o sklamaní
O sklamaní hovorí aj psychologička Anna Pecháčková.
„Ľudia tohto typu bývajú často závislí od pomoci a podpory druhých, týmto sa ich závislosť ale aj bezmocnosť ešte viac prehlbuje. Opakovaná negatívna skúsenosť ich vedie k tomu, že nemajú žiadne vyhliadky a šance, sľuby, ktoré im dávajú, nie sú napĺňané.“ Podľa nej títo ľudia nepotrebujú projekt na pol roka alebo rok.
„To je starostlivosť, ktorú ak si človek vezme na seba, vie, že je to jeho veľká rodina. Tí ľudia potrebujú jeho záštitu a podporu na celý život, sami majú problém sa v tomto svete uplatniť, nájsť si primerané zamestnanie. Pre nich by sa mali realizovať len špeciálne projekty dlhodobého charakteru, ľudia si berú za nich zodpovednosť na seba,“ dodala Pecháčková.
