Zborový farár Bunčák vás charakterizoval ako dlhoročnú kantorku, ktorá v Cirkevnom zbore ECAV v Trenčíne hráva asi polstoročie. Prosím, špecifikujte tento časový interval trochu viac.
- Je to presne šesťdesiatjeden rokov, keďže na organe pravidelne hrávam od roku 1955. Úplne prvýkrát som hrala, keď som mala pätnásť.
Ako sa pätnásťročná Soňa Zajacová dostala k hre na organe?
- V hudobnej škole som chodila na klavír. Náš učiteľ Majtás nemohol hrávať v kostole. Jedného dňa oznámil farárovi Zemanovi, že ako kantor končí. Pán farár ma následne oslovil. Začalo ma to tak baviť, že som klavír zanechala. Medzi klavírom a organom je veľký rozdiel. Z hľadiska techniky musí byť ruka pri klavíri voľná, pri organe sa musí všetko plynulo viazať.
Zaujíma ma ten konkrétny moment – prečo farár Zeman oslovil práve vás?
- Asi preto, že som pravidelne chodila do kostola a vedel, že hrávam na klavíri. Postupne som začala trénovať čoraz intenzívnejšie, bola som dokonca taká pilná, že som pre-chladla na ľadviny. V minulosti sa v evanjelickom kostole vôbec nekúrilo. Základy mi vštepoval organista z hornej fary pán Selecký. Tvrdil, že tunajší organ je najlepší v Trenčíne. Potom som chodila cvičiť do Bratislavy k Vladimírovi Slujkovi.
To ste tam chodili len kvôli skúškam?
– Slujka učil na konzervatóriu, popri tom ma cibril v hre na organe. Boli to skôr také súkromné lekcie, ale nič za ne nechcel. Kedysi bol v Trenčíne na vojne a chodil k nám do kostola. Videl, že mám záujem, a tak sa ma ujal. Bol kantorom v Svätom Jure.
Čo zavážilo, že ste sa rozhodli venovať intenzívnejšie práve organu?
- Od začiatku sa mi páčil, je to predsa kráľovský nástroj. Keď začnete hrať na organe a pustíte forte, to je paráda. Taký zvuk nedokáže vydať žiadny iný nástroj.
Detail organovej skrine v evanjelickom kostole v Trenčíne. (zdroj: PETER MARTINÁK)Ako na netradičný výber hudobného nástroja reagovala vaša najbližšia rodina?
- Veľmi ma podporovali. Moja mama, rodená Hanáková, pochádzala z hudobnej rodiny, sesternice a bratranci pôsobili v Bratislave ako sólisti v národnom divadle. Mama veľmi pekne spievala, po nej som zrejme zdedila spevácky talent aj hudobné gény.
Boli ste dobrou žiačkou?
- Myslím si, že áno, cvičila som naozaj poctivo. Najväčšie ťažkosti mi robil pedál.
Skúste konkretizovať.
- Keď hráte na pedáloch, musíte chytiť tón, pričom sa nesmiete pozerať. Dosť dlho mi to trvalo nacvičiť. V tejto súvislosti je dôležitá aj správna obuv, aby som mala v nohách čo najlepší cit.
Zápasili ste niekedy s trémou?
- Tréma je vždy, koľkokrát aj dnes. Okrem hrania navyše dirigujem 35-členný spevokol. Keď sa však pred nich postavím, tréma opadne.
Úctyhodné, že stíhate zladiť riadenie spevokolu s hrou na organe. Predpokladám, že keď hráte, nedirigujete...
- Veľakrát spievame pri oltári a capella, čiže bez organa, mám tam len malý syntetizátor. Skúšame každý týždeň. V súčasnosti ide o jediný cirkevný spevokol v Trenčíne. Volá sa Zvon. Sú v ňom aj katolíci, ale môžem povedať, že sme jedna rodina, u nás neexistujú nijaké katolícko-evanjelické ťahanice. Preto všade hovorím, že máme ekumenický spevokol.
Keby si všetci luteráni tak vychádzali s katolíkmi ako v našom spevokole, svet by bol krajší.
Dokázali by ste bez problémov hudobne sprevádzať napríklad omšu v rímsko-katolíckom kostole? Mám na mysli skôr technickú než konfesionálnu stránku veci. Je medzi obradmi z pohľadu organistu veľký rozdiel?
- Hoci skladby aj liturgia sú rozdielne, nemám s tým problém. Ako „spozárka“ (členka SPOZ – zboru pre občianske záležitosti, pozn. PM) chodím hrávať aj na občianske pohreby, roky som hrávala počas sobášov na MNV. Neraz ma požiadali odohrať katolícky pohreb. Jediné, čo potrebujem, aby som mohla sprevádzať katolícku omšu, sú noty. Aj keď ja už niektoré ich pesničky poznám naspamäť. Škoda, že počas katolíckych pohrebov v Trenčíne spievajú len tri ženy bez sprievodu. Podľa mňa by s organom, resp. syntetizátorom v dome smútku bola posledná rozlúčka dôstojnejšia.
Generálna rekonštrukcia organa v evanjelickom kostole v roku 2011. (zdroj: ZDROJ: www.ecav-trencin.eu)
Je alebo bol Trenčín vašou jedinou organovou štáciou?
- Nie. Keď som bola v Trenčíne uvedená ako organistka, chodievala som aj do fílií do Drietomy, Trenčianskych Teplíc, Košece a Dubnice nad Váhom. V nedeľu ráno som vždy najprv hrala v Trenčíne a potom inde. Teraz sa chodí už len do Teplíc alebo Drietomy.
Organ v evanjelickom kostole v Trenčíne prešiel v roku 2011 generálnou rekonštrukciou. Kde ho takpovediac najviac tlačili súčiastky?
- Rekonštrukcia bola nevyhnutná. Gro bolo vymenené, máme tiež nové píšťaly. V tomto organe je asi tritisíc malých mieškov, ktoré boli zodraté. Kvôli nim zneli tóny často falošne.
Čo pre vás znamená hudba? Máte nejaké obľúbené organové skladby?
- Hudba na mňa pôsobí upokojujúco, mám ju veľmi rada, vrátane vážnej i chrámovej. Najviac mi imponujú skladby Chopina, Mozarta či Bacha. Ale rada počúvam aj ľudovku, obzvlášť dychovku.
Pridajte teda niečo aj z tohto žánru.
- Mojou obľúbenou speváčkou je kamarátka Lydka Fajtová z Trenčína. Kedysi sme vystupovali počas sobášov a dodnes spomíname na množstvo spoločných príjemných chvíľ.
Koľko času mesačne venujete hre na organe?
- Mesačne asi dvadsať hodín. Každú nedeľu mám dvoje služby Božie, okrem toho sú pohreby a dve hodiny týždenne skúšame na fare so spevokolom. V týždni mávame služby len počas adventu alebo pôstu.
ORGAN V EVANJELICKOM KOSTOLE
Organ v evanjelickom kostole v Trenčíne (Rieger, Opus 2687) bol postavený v roku 1935.
Má pneumatickú traktúru, výpustkové vzdušnice, dva manuály a dvadsaťdva registrov.
Na rekonštrukciu v päťdesiatych rokoch minulého storočia nadviazala generálna oprava v roku 2011.
Po demontovaní a transporte do dielne ho zreštaurovali, nanovo poskladali a naladili krátko pred Vianocami 2011.
Posviacka generálne opraveného kostola i organa sa uskutočnila v septembri 2012.
Generálna rekonštrukcia organa v evanjelickom kostole v roku 2011. (zdroj: ZDROJ: www.ecav-trencin.eu)
