TRENČÍN. Doteraz sme mohli rotujúce pulzary pozorovať iba vo vesmíre. Vďaka expozícii akrylových malieb plných neuveriteľných a do seba efektne zapadajúcich zhlukov farieb akademického maliara Marka Vrzgulu ožili pulzary aj na množstve obrazov.
Netypický výtvarný cyklus rotujúcich pestrofarebných objektov zo štetca výtvarníka, ktorý žije a tvorí v Bratislave a v liptovskej obci Lúčky, môžete vo výstavnej sieni Galérie M. A. Bazovského obdivovať až do 5. júna.
Vrzgulove pulzary vyžarujú energiu
Originálne vesmírne pulzary sú považované za zdroje elektromagnetického žiarenia. Vrzgulove akrylové pulzary vyžarujú na priaznivcov výtvarného umenia tiež množstvo silnej energie.
„Markove pulzary raz vzhliadneme iba ako efemérny farebný fľak, inokedy ako plnokrvnú trojrozmernú špirálu. Pulzary sú najaktuálnejším cyklom maliara, ktoré vznikali v rozmedzí rokov 2011 – 2015. V monotematickej rovine dokázal autor rozohrať veľmi široký register podôb,“ uviedla kurátorka výstavy Xénia Bergerová.
Rotujúce farebné hmoty v priestoroch kompozície si nachádzajú svoj tvar v geste a vo farbe. Tvar a farba každého z pulzarov závisí od tvaru a farby ostatných.
„Pulzary sa stali nekonečným priestorom Vrzgulovho maliarskeho uvažovania, z ktorého ich vysekáva a formátuje do nových obrazových zoskupení,“ vysvetlil maliar Jozef Baus.
Podľa jeho slov je aj pre tieto abstraktné obrazy obvyklé, že si ich konečné obsahy definuje každý divák individuálne. Snaží sa identifikovať autorov kód a rozšifrovať odkaz schémy.
Diela vystavil aj vo Washingtone a v Londýne
Svoje hovory s umením začal rozvíjať Marko Vrzgula (nar. 1966 v Košiciach) už v detstve.
„V našej rodine je výtvarná tradícia. Začal ju môj starý otec maliar a grafik Andrej Doboš. Aj moja mama vedela zaujímavo kresliť, jej sestra je reštaurátorka a najmladšia mamina sestra Eva bola architektka. A výtvarný rod sa posunul aj na mňa o generáciu ďalej,“ prezradil Marko Vrzgula.
V dvanástich rokoch mu z Holandska priniesol starý otec sadu skvelých suchých pastelov, volali sa Rembrandt. Marko bol z nich nadšený a okrem starého otca ho k tvorbe posúvala aj stará mama. Z malého chlapca sa stal napokon maliar, ktorý od roku 1988 predstavil svoju tvorbu na viac ako dvadsiatich samostatných a päťdesiatich kolektívnych výstavách.
„Keď maľujem, stíchnu mi všetky ostatné senzory. „Zatiahnem“ sluch a pozhasínam v sebe okruhy, ktoré nepotrebujem. Vypnem aj telefón, potrebujem úplné ticho,“ vyznal sa.
Jeho tvorbu videli aj priaznivci umenia vo Francúzsku, Izraeli, USA, Bulharsku, Nemecku, Rakúsku či vo Veľkej Británii. V priestoroch svojho letného ateliéru usporadúva od roku 2010 maliarske sympóziá.
Na obrazoch vznikol nový vesmír
Maliar Marko Vrzgula prekypuje energiou tak, ako jeho zázračné pulzary.
„Sú mojím autonómnym nájdením. Kruh je pre mňa ako keby zakončenou čiarou a začínajúcim sa objemom. Od kruhu pozerajúc sa do priestoru je guľa. Preto ma veľmi láka aj priestor a volá ma vykročiť aj do iného média, ako je maľba,“ pokračoval Vrzgula.
Na výstave predstavuje aj zaujímavú maľbu špirál, ktoré vznikali pred desiatimi rokmi a napokon sa stali štartom k pulzarom.
„Špirály boli záblesky, kam by to mohlo ísť. K pulzarom sa bolo potrebné doslova prehrabať cez vlastnú myseľ, dokonale sa otvoriť a sústrediť v inej dimenzii a v inom vesmíre. Toto sú moje privátne vesmíry, ale aj vesmíry, ktoré môžeme mať nad hlavou,“ skonštatoval autor obrazov.
Pulzary sú pre Marka Vrzgulu synonymom energie, množia sa, môžu byť opatrné, ale zároveň odhodlané letieť nad krajinami, ktoré poznávajú.
„Letia vo dvojiciach a trojiciach, sú poslami správ, že ľudia nie sú osamotení. Tak ako sa k sebe správajú špirály, ktoré si jedna druhej odovzdávajú energiu, tak by sa k sebe mohli správať aj ľudia,“ dodal Marko Vrzgula.
