TRENČÍN. Trenčiansky hrad je od minulého piatka opäť pestrejší, turisticky zaujímavejší, no súčasne naháňajúci hrôzu. A to vďaka novootvorenej výstave Hladomorňa – Teufelsturm, čo v preklade znamená „Diablova veža.“ Hladomorňa Trenčianskeho hradu prináša návštevníkom pohľad do čias tvrdých a nekompromisných trestov – do čias stredovekej justície.
Hladomorňa slúžila ako sklad
Ako povedal Peter Pastier z Trenčianskeho múzea, súčasný priestor hladomorne slúžil počas dvanástich rokov ako skladovací priestor, ktorý vyčistili a prichystali na slávnostné otvorenie výstavy.
Ako sklad poslúžil pre exponáty, ktoré neskôr presunuli do Katovho domu, po dostavbe kasární našli svoj domov práve v nich.
„Expozícia bola tak čiastočne rozobratá a počas minulého roka sa rozhodlo, že obnovíme novú, a to na dolnom hrade,“ povedal Pastier. Rozhodnutie vytvoriť mučiace nástroje bolo už samozrejmosťou, zámer Trenčianskemu múzeu vyšiel.
Pred hladomorňou Trenčianskeho hradu môžu návštevníci vidieť kladu, v minulosti slúžiacu pre potupenie ľudí ich vystavením na verejných priestranstvách.
Interiér hladomorne láka odvážlivcov až štyrmi nástrojmi. „Vo vnútri hladomorne sa nachádza mučiace koleso, dereš, rebrík a kladka,“ vymenoval Peter Pastier.
Objekt hladomorne, novej stálej expozície Trenčianskeho hradu, ktorú sprístupnili verejnosti. (zdroj: TASR)
Zamestnanec hradu skúša kladu. (zdroj: TASR)Mučiace nástroje vyrobil tradičným spôsobom
Umelecký rezbár Ľuboš Hamaj sa postaral o vdýchnutie života nástrojom smrti. Mučiace nástroje vyrobil bez minimálnej pomoci modernej techniky, zato tvoril poctivo a ručne. Podľa neho bolo najťažšie získať dokumentáciu nástrojov.
„Najnáročnejšie bolo nájsť dokumentáciu, neexistuje žiadny presný nákres týchto mučiacich nástrojov. Väčšinou sme hľadali na dobových rytinách, na internete a zapojila sa i osobná fantázia ako to asi mohlo vyzerať,“ vysvetlil umelecký rezbár.
„Všetky nástroje sú vyrobené ručne. Fyzicky bola výroba ťažká, vrcholom náročnosti bola výroba kolesa,“ dodal Hamaj. Rezbárovi práce na smrtiacich nástrojoch trvali asi mesiac, prípravná fáza, nákresy a rozpočítavanie materiálu ďalšie tri.
(zdroj: TASR)Bola hladomorňa hladomorňou?
Ani historik Vladimír Pinďák nepozná správnu odpoveď na otázku, na čo v minulosti dané priestory boli.
„Nevie sa, na čo presne slúžili, ale napríklad hradológ Martin Bóna hladomorňu navštívil a povedal, že možno slúžila na uskladnenie zásob či vody,“ priblížil.
Hladomorňa je ako taká opradená množstvom legiend a príbehov. Jedna z nich hovorí o človeku, ktorý dovnútra spodnej časti hodil fakľu a uvidel v nej hadov ovíňajúcich sa okolo ľudských kostí.
Legendy podľa Pinďáka vznikali z nevedomostí ľudí, ktorí si niektoré veci nevedeli vysvetliť a začali s rozprávaním fantazijných príbehov navodzujúcich strach a hrôzu.
V Trenčíne stínali i mučili
Stínanie postihlo mnohých ľudí, za najväčšiu svätokrádež vtedajšia spoločnosť považovala vykradnutie kostola, a to ako neospravedlniteľný prehrešok proti Bohu.
„Väčšinou sa stínalo alebo upaľovalo. Upaľovanie malo symbolický význam – mesto sa ohňom vyčistilo od zločinu,“ vysvetlil minulosť Pinďák. Justícia bola toho času krutá, podľa neho mali popravy výchovný charakter.
Na snímke nápisy na stene v objekte hladomorne. (zdroj: TASR)
