O organ v piaristickom kostole sa delí so svojím otcom. Ten však nepozná noty

Ako vnímate fakt, že v Trenčíne sú z hľadiska hry na organe ženy v presile, respektíve minimálne je stav vyrovnaný, keďže stále hráva aj váš otec?

- Priznám sa, že tento fakt som si doteraz vôbec neuvedomil. Osobne poznám práve viac organistov ako organistiek.

Cítite isté privilégium, že môžete hrávať na organe v područí unikátnych malieb jezuitského frátra a architekta Christopha Tauscha – v kostole, ktorý predstavuje jeden z významných článkov vývinu sakrálnej architektúry na Slovensku?

- Je úžasný pocit sedieť za dobrým nástrojom, zasadeným do ešte krajšieho prostredia, z ktorého dýcha tristoročná história. 
Za socializmu sa veľmi málo, ak vôbec, dávali prostriedky na základnú údržbu, nehovoriac o obnove a renovácii úžasných sakrálnych pamiatok, ktoré máme na celom Slovensku. Som veľmi rád, že po zmene politického systému som mohol byť pri tom a pozorovať, ako sa piaristický kostol v Trenčíne postupne dostal do terajšieho stavu. A opravy sa dočkal aj organ.

Do akej miery poznáte „svoj“ organ?

- Bol postavený na konci 19. storočia v dielňach Angster József. Princíp je mechanický. Má dva manuály a pedál. Tri registre sú pedálové, prvý manuál má šesť registrov a druhý manuál päť registrov. Ďalej má mechanické tremolo, jednu spojku manuálovú – prvý a druhý manuál, a dve medzi pedálom a jednotlivými manuálmi. Vnútri organu je ešte žalúzia na zosilnenie a zoslabenie zvuku organa. O tomto organe by sme mohli hovoriť dlho a oveľa podrobnejšie.

Roman Markech, organista v piaristickom kostole v Trenčíne. (zdroj: PETER MARTINÁK)

Nepochybne. Dokážete zrekapitulovať na ktorých ďalších organoch ste si zahrali?

- Začal som hrávať v kostole v Považanoch. Postupne som si zahral na viacerých organoch, napríklad v Novom Meste nad Váhom – veľký trojmanuál s množstvom registrov, v kostole v Hornej Strede, hrával som vo Vrbovom a vo filiálke v Šípkovom. Hral som v Bratislave – Petržalke aj vo Vajnoroch. V Trenčíne som hral vo všetkých katolíckych kostoloch. Bolo toho aj viacej, na všetky miesta si už teraz ani nespomeniem.

Ako ste sa vlastne dostali k hre na kráľovi hudobných nástrojov?

- Možno to spôsobil fakt, že môj otec Janko Markech, ktorý bude mať 83 rokov a dodnes ešte hráva na organe, aj keď noty nepozná, chcel mať potomka, ktorý bude hrať na tento kráľovský nástroj. Preto ma ako školopovinné dieťa prihlásili do vtedajšej ľudovej školy umenia na klavír. Organ sa totiž nevyučoval, klavír bol základ hry. Samozrejme, že ako malého chlapca ma vôbec nebavili cvičenia, stupnice, etudy a podobné hrozné trápenia. 
Až keď som mal niečo nacvičené, myslím, že to bolo v siedmej alebo ôsmej triede, prvýkrát som počas svätej omše zahral pieseň a sprevádzal ľudí pri speve. Potom, ako som uvidel prvé praktické ovocie môjho teoretického snaženia, rozbehlo sa aj moje organovanie.

Mali ste pri učení s nejakými úkonmi mimoriadne ťažkosti? Čo vám naopak išlo najlepšie?

- Asi najproblémovejšia záležitosť pri prechode z klavíra na organ je hra nohami na pedále. 
Všetko je záležitosť chcenia, cvičenia a praxe. A to nehrám tak, ako by sa nohami malo hrať.

Zostal organ vo vašom prípade dodnes dominantným hudobným nástrojom? Je pre vás niečím výnimočný?

- Hrám na organe a klavíri, pričom organ je tým výnimočným nástrojom svojím bohatým zvukom, ktorý dokáže vytvoriť. 
Kombináciou registrov dokážete vyrobiť rôzne variácie, ktoré vždy znejú inak. Organ vie napodobniť iné nástroje a sprevádza ľudí pri speve. Môžete ho kombinovať s husľami, gitarou i dychovými nástrojmi.

Organ v Piaristickom kostole sv. Františka Xaverského v Trenčíne. (zdroj: PETER MARTINÁK)

Odkedy hrávate v trenčianskom piaristickom Kostole sv. Františka Xaverského?

- Poznal som vynikajúceho organistu a opravára organov pána Pavla Baxu, ktorý sa za hlbokého socializmu staral o trenčianske organy.  Prvé začiatky a kontakty s organom v piaristickom kostole boli okolo mojich pätnástich rokov. Vtedy v Trenčíne pôsobil ako farský organista Martin Zanovit, ktorý okrem iných vecí založil a viedol farský spevácky zbor. Pomáhal som mu pri omšiach a hrával som aj so zborom. Aj on bol mojou inšpiráciou a povzbudením, za čo som mu vďačný. Veľa ľudí si ho ešte pamätá a spomína na jeho účinkovanie v Trenčíne.

Myslíte si, že je potrebné, aby bol človek – organista veriaci?

- Neviem, či je to potrebné alebo nutné, ale myslím si, že veriaci organista vie pri liturgických obradoch hlbšie pochopiť a precítiť podstatu toho, čo sa v kostole odohráva.

Čo pre vás znamená chrámová hudba?

- Krásu, vznešenosť, hĺbku, pokoj, relax.

Máte nejaké obľúbené organové skladby? Prípadne, existujú niektoré časti bohoslužby alebo liturgického roka, na ktoré sa ako organista obzvlášť tešíte?

- V prvom rade skladby organových klasikov Johanna Sebastiana Bacha, Georga Friedricha Händela, ale aj novších, napríklad francúzskych skladateľov. V liturgickom roku má každá jeho časť svoje špecifikum. Adventná doba, radostné Vianoce, pôstne obdobie so svojou melanchóliou, slávnostná Veľká Noc, ale aj obdobie cez rok – všade sa dá nájsť a vybrať zaujímavá hudba.

Viete odhadnúť, koľko času mesačne strávite v kostole hrou na organ?

- Mesačne to býva minimálne osem nedeľných omší, ak sú nejaké sviatky, tak ešte viac.

Zaujíma vás spätná väzba? Či už zo strany kňazov, ktorí celebrujú svätú omšu alebo samotných veriacich?

- Každého organistu, ktorý berie svoje poslanie seriózne a zodpovedne, by mala zaujímať spätná väzba zo strany celebrantov, aj zo strany veriacich. Organista svojou hrou a spevom by mal spolupracovať s veriacimi, podporovať a viesť ich v speve pri bohoslužbe, aby tvorili jednotné spoločenstvo. To sa snažím dosiahnuť aj ja, aj keď sa to možno vždy ideálne nepodarí.

Do R-K farnosti Trenčín patrí aj organ v Kaplnke sv. Anny z roku 1892. (zdroj: ZDROJ: ORGANISTI.SK)