ČACHTICE. Aj vy lovíte v pamäti cudzie slová a abilympiáda vám nič nehovorí? Nie ste jediní.
Olympiáda i paralympiáda napadnú hneď, ale abilympiáda je na Slovensku stále v úzadí. Aj keď sa v nej nesúťaží v športových disciplínach, najlepší si domov odnášajú medaily.
Abilympiáda je súťažná prehliadka pracovných schopností a zručností zdravotne postihnutých ľudí usporadúvaná v štvorročnom cykle. Tento názov vznikol zložením slov Olympics of Abilities, teda olympiáda schopností. Čachtičanka Janka Prekopová sa nedávno vrátila z francúzskeho Bordeaux, kde súťažila počas 9. svetovej abilympiády.
Jankina premiéra na svetovej abilympiáde
Skvelá kuchárka, ktorá už roky žije v symbióze s invalidným vozíkom, bola členkou 18- člennej slovenskej výpravy. Tá v Bordeaux bojovala o abilympijské medaily. Náš región zastupoval aj košikár Miroslav Mareček z Vrboviec.
„V Bordeaux súťažilo 600 abilympionikov z 35 krajín v 49 disciplínach. Tie boli rozdelené do piatich kategórií. Remeslá, služby, informačné a komunikačné technológie, jedlo a priemysel. O medaily sa bojovalo aj vo vyšívaní, maľovaní na hodváb, kaderníctve, výrobe šperkov, aranžovaní, hrnčiarstve, háčkovaní, reportážnej fotografii, pletení, varení a v mnohých ďalších disciplínach,“ prezradila Janka Prekopová.
Prvá celosvetová abilympiáda sa uskutočnila v roku 1981 v Tokiu. Slováci sa na nej zúčastňujú od roku 1995 a získali už 12 medailí.
Pre Janku Prekopovú bola súťaž vo varení svetovou premiérou. Aj keď medailu nezískala, dokázala spolu s ostatnými reprezentantmi zdravému obyvateľstvu, že postihnutí ľudia môžu byť v pracovnej činnosti rovnocennými partnermi.
Prepelici musela odrezať hlavu
Napriek tomu, že na Slovensku sa v rámci národnej abilympiády pripravuje iba studená kuchyňa, Janka Prekopová súťažila vo varení. Usporiadatelia presne určili, čo budú súťažiaci pripravovať.
„Robili sme zeleninové predjedlo, hlavným jedlom bola prepelica naplnená pečienkami a šampiňónmi. Dezert sme pripravovali podľa vlastného výberu. Ale dali nám iba múku, mlieko, vajíčka a dve jahody,“ usmiala sa Čachtičanka.
Pri príprave prepelice nachystala aj zeleninovú oblohu. Inšpirovali ju na Slovensku populárni Habovci.
„Ja som zabitú prepelicu dostala iba očistenú od peria. Musela som jej odrezať hlavu. Už vtedy som chcela skončiť, neverila som, že to dokážem,“ zaspomínala si.
S ťažko postihnutými rukami ju dokázala aj vykostiť. Hold je vzdal aj kanadský rozhodca, ktorý nemohol pochopiť, aké ma Janka napriek postihnutiu zručné ruky. Konkurenciu jej robili aj dvaja nepočujúci kuchári z Hong Kongu, ktorí doma vlastnia dve reštaurácie.
Súťažila s kuchármi z exotických krajín
Prepelicu na Jankin spôsob si porota pochvaľovala. Ako dezert napiekla dvanásť mafinových srdiečok.
„Moje pochúťky mi napokon pojedli Číňania a Japonci,“ zasmiala sa. V kuchárskej abilympiáde bojovalo tridsať kuchárov. Boli medzi nimi aj súťažiaci z Filipín, Kanady, Číny, Japonska i Macaa. Aj oni pripravovali prepelicu.
„Kuchári z exotických krajín sa vyhrali najmä s rôznymi šťavami a doplnkami. Niektoré netradičné príchute sa rozhodcom vôbec nepozdávali. Niečo aj vypľuli,“ usmiala sa Janka, ktorá na slovenských abilympiádach štartuje od roku 1997. Slovenskou šampiónkou sa stala po príprave obloženej misy v tvare sovy. Svetová premiéra v Bordeaux jej urobila obrovskú radosť.
„Abilympiádu počas šiestich dní sledovalo 60-tisíc divákov. Záštitu nad ňou mal prezident Francois Hollande. Francúzi ju pripravovali štyri roky a všetky súťaže prebiehali na obrovskom výstavisku,“ pokračovala.
Fascinujúce výtvory cukrárov
Slováci súťažili aj v recyklácii odpadov. Z plastových vrchnáčikov skonštruovali bicykel. Mirko Mareček z myjavských kopaníc sa presadil v košikárstve.
Martin Buzna z Trstenej získal medailu v súťaži reportážnych fotografov.
„Najviac ma nadchlo cukrárstvo. Súťažiaci urobili z karamelu stromy, kvety a fascinujúce ozdoby. Úžasné boli aj torty,“ pokračovala Janka, ktorá sa v civilnom živote venuje poisťovníctvu i sociálnemu poradenstvu.
Do jedenástich rokov bola zdravotne v poriadku. V kategórii abilympionikov je dnes radená medzi ľudí so svalovou neuropatiou.
„Poznám teda aj život zdravého človeka a od jedenástich rokov žijem s postihnutím. Nevzdávam sa, idem ďalej,“ povedala mladá žena, ktorá má energie a úsmevov na rozdávanie. Pre viacnásobnú slovenskú šampiónku bolo najväčším problémom zháňanie financií na pokrytie abilympiády.
„Hoci nevyhnutné veci financoval štát, bez sponzorov by to nešlo. Žiaľ, všetko je o peniazoch. Pomoc mi poskytla i obec Čachtice či trojica kamarátok a kamarátov,“ vysvetlila.
Francúzi bariéry dávno zbúrali
Abilympijské súťaže sú na Slovensku stále v úzadí. Francúzov pritiahli jednotlivé disciplíny do priestorov súťaží tisíce, na Slovensku je abilympiáda stále takmer neznámy pojem.
„Veľa sa na Slovensku hovorí o búraní bariér. Tie však treba búrať najmä vo svojom vnútri a v srdci, aby sa na nás ľudia nepozerali ako na nejakých telesne postihnutých chudáčikov,“ pokračovala.
Jankin invalidný vozík nebol pre Francúzov problémom ani v mestskej doprave, diaľkový autobus bol vybavený špeciálnou plošinou pre vozík. Časť bežného autobusu bola vyhradená pre postihnutých.
„V meste nám ľudia fandili. Pohybovali sme sa v uliciach v Bordeaux v reprezentačných bundách, všetci sa s nami chceli fotiť. Cítila som sa ako celebrita,“ usmiala sa.
Spolu s ňou leteli do Bordeaux aj reprezentanti z Bardejova, Bratislavy, Dubnice nad Váhom, Nitry, Levíc a Vrboviec. Hoci rečová bariéra zohrala svoje, priateľstvá medzi abilympionikmi vznikli aj vo Francúzsku.
Janka si najviac obľúbila Filipínku Ann Mary i dve kamarátky z Thajska.
Najbližšia abilympiáda sa uskutní pravdepodobne v ruskej Kazani.
