V roku 1913, necelé dva roky po dokončení vodovodu, sa v meste prejavil nedostatok vody. Situácia bola zrejme dosť vážna, mestské zastupiteľstvo pozvalo do Trenčína bývalého projektanta vodovodu inžiniera Gabriela Göndöra.
V tej dobe už bol technický radca v Košiciach a vypracoval posudok o stave mestského vodovodu v Trenčíne. Posudok bol vytlačený tlačiarňou Gansel v Trenčíne, táto tlač a aj strojopis s podpisom inžiniera Göndöra sa zachovala v archíve TVS, a. s., Trenčín.
Poruchy zistil na vodovodných prípojkách, chybných vnútorných rozvodoch a hlavne na pretekajúcich záchodoch v nemocnici, kasárňach, v pohostinstvách aj v súkromných domoch.
Užívatelia nechávali v zime tiecť vodu nepretržite, aby nezamŕzala v plytko položených prípojkách a zlých rozvodoch a, naopak, v lete aby nebola príliš teplá. V závere svojej práce odporučil zastupiteľstvu hľadať ďalší vodný zdroj na území mesta, hneď aj vytypoval miesta v lokalite Hornej Sihoti a vyznačil ich na situácii. Táto sa, bohužiaľ, nezachovala.
Vrty na Sihoti
V roku 1913 prebehlo výberové konanie na vrtné práce, vyhral vrtmajster Farkas Steiner z Budapešti, ktorého firma vykonala niekoľko vrtov na Hornej Sihoti a po vykonaní čerpacích pokusov odporučila jeden vrt s výdatnosťou okolo 10 litrov za sekundu. V októbri 1914 sa na Ministerstve vnútra v Budapešti zišla komisia, ktorá navrhla vybudovať čerpaciu stanicu a výtlačné potrubie do vodojemu pod hradom.
Citát zo zápisnice: „Odberné miesto sme navrhli a označili od vrtu na 20 metrov, kde navrhujeme vŕtanú studňu z kovaného železa. Nad studňu navrhujeme osadiť betónovú rúru o vnútornom priemere jeden meter a prekrytú liatinovým poklopom, šírka vstupného otvoru je 60 centimetrov. Vedľa studne sa vybuduje strojovňa so vstupom orientovaným na stromoradie. Stavba o vnútorných rozmeroch 6,5 x 5,0 m sa skladá z nadzemnej a podzemnej časti. V nadzemnej časti je umiestnený transformátor a nábytok, kým v dolnej strojovňa“.
Projekt čerpacej stanice vypracoval hlavný inžinier Šándor Kléger v roku 1914. Súčasne s čerpacou stanicou sa budovalo výtlačné potrubie DN 150 mm do vodojemu Pod hradom.
Práce boli ukončené v roku 1916. Stavba čerpacej stanice na Hornej Sihoti a uloženie výtlačného potrubia do vodojemu boli poslednými veľkými stavbami vodného hospodárstva v Trenčíne obdobia Rakúsko-Uhorska.
Z histórie vodovodu v Trenčíne: Začiatky budovania modernej siete Čítajte Pravá strana mesta mala vodovod až po vojne
Krajina bola od roku 1914 vo vojne a v roku 1918 sa definitívne rozpadlo rakúsko-uhorské cisárstvo. Vo vojnovom období bol Trenčín lazaretným mestom, podľa dobových materiálov sa značne rozšírila nemocnica, ale vybudovanie vodovodu a kanalizácie umožnilo aj rozvoj iných firiem a živností.
Aj počas vojny sa stavali domy, vznikali nové ulice a k domom sa budovali vodovodné a kanalizačné prípojky. V roku 1926 sa uskutočnila výmena čerpadla a elektromotora. V medzivojnovom období sa ešte zachytili pramene v Pekelnej doline podľa projektu staviteľa Marákyho.
Pekelná dolina sa nachádza nad prameňom HUK v Soblahove a Pekelné pramene, známe už inžinierovi Dillnbergerovi, sa využívali až do polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia – do doby vybudovania Skupinového vodovodu Trenčín.
Po druhej svetovej vojne sa pripojila na mestský vodovod aj pravá strana mesta potrubím v cestnom moste, pokračovala výstavba Hornej Sihote a vodné zdroje nestačili.
Vodný zdroj Horná Sihoť bol čiastočne prebudovaný, vymenené čerpadlá, v roku 1954 sa nahradilo výtlačné potrubie DN 150 potrubím DN 300 a do vodojemu Pod hradom bolo možné čerpať až 30 litrov za sekundu.
„Pozorovací denník“ KOVaK Trenčín uvádza, že vodný zdroj je vŕtaná studňa hĺbky cca 80 metrov, vystrojená oceľovou zárubnicou priemeru 315 mm.
Skupinový vodovod
Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa začal budovať Skupinový vodovod Trenčín. V meste boli vybudované dva nové vodojemy, každý s obsahom 2 000 m3.
Obidva boli osadené o približne dvadsať metrov vyššie ako vodojem s obsahom 400 m3 Pod hradom. Tento prestal plniť svoju funkciu a v posledných rokoch chátral. Pritom ide o jednu z prvých železobetónových stavieb na území mesta.
Čerpacia stanica Horná Sihoť. (zdroj: IVAN BOSÝ)Vodný zdroj Horná Sihoť slúžil ešte v osemdesiatych rokoch na zásobovanie mesta, voda bola čerpadlom tlačená priamo do vodovodnej siete. Postupne s pripájaním vodných zdrojov v Dobrej, Nemšovej a Štvrtku nad Váhom zdroj strácal na význame, bol používaný iba ako záloha v prípadoch nedostatku vody.
V súčasnej dobe je vedený ako záložný a pokiaľ nepríde k radikálnemu znečisteniu v jeho ochrannom pásme, je vodný zdroj stále pripravený poslúžiť pri nedostatku vody.
Autor: Ivan Bosý
