Kvôli červotoču vo farskom kostole občas tóny na organe vôbec nehrali

TRENČÍN. V prvej časti seriálu sme sa rozprávali s Janou Janejkovou, organistkou vo farskom Kostole Narodenia Panny Márie v Trenčíne.

Aké emócie vo vás vyvoláva hudba?
- Hudba ma vždy zaujímala, je pre mňa veľmi dôležitá, napĺňa ma radosťou. Stala sa súčasťou môjho života.
Odmalička som si spievala, preto ma rodičia dali na hudobnú výchovu a napokon som sa rozhodla, že hudbu budem aj študovať.

Teóriu uplatňujete v praxi v trenčianskom speváckom zbore Piarissimo. Zohral pri voľbe tohto umeleckého smeru nejakú úlohu práve organ?
- Organ ani nie, skôr spievanie v kostolných zboroch. Chrámová hudba povznáša ducha, posúva človeka bližšie k Bohu.

Predchádzala vášmu prvému kontaktu s organom nejaká skúsenosť s iným hudobným nástrojom?
- Popri speve som sa v základnej umeleckej škole trochu venovala aj klavíru. Pri organe som začínala ako speváčka asi v šiestej triede na základnej škole so spolužiačkou, dnes tiež organistkou Ivetou Marčekovou. Učili sme sa pri sestričke Petre v kostole Notre Dame. Iveta hrávala skôr, ja som musela až neskôr.

Musela?
- Pri Ivete som dlho spievala. Keď však potrebovala vystriedať počas prijímania, donútila ma, aby som sa niečo naučila (smiech). No, a keď už pri organe spievate šesť-sedem rokov, človek k tomu akosi pričuchne. Keďže som vedela hrať na klavíri, skúsila som to.

Laik by povedal, že oba nástroje sú podobné. Dá sa klavírna technika porovnávať s organovou?
- Systém na organe je úplne iný, takisto aj technika. Ale ruky už majú aspoň určitý základ.

Organ vo farskom kostole. (zdroj: PETER MARTINÁK)

Čo je pre žiaka, nádejného organistu, v počiatočných organových lekciách najdôležitejšie? Ktoré kroky vám robili najväčšie ťažkosti?
- Najdôležitejšie je cvičiť. Ja som sa premáhať nemusela, proste, keď chcem niečo zahrať dobre, treba to natrénovať. Spočiatku bolo pre mňa ťažké zvyknúť si hrať na pedáloch.

Zostal organ vo vašom prípade dodnes dominantným hudobným nástrojom?
- Organ má u mňa svoje miesto. Hoci na ňom hrám najčastejšie zo všetkých nástrojov, u mňa je dominantný spev.

Odkedy hrávate v kostoloch vo farnosti Trenčín? Zámerne hovorím v množnom čísle, keďže hrávate na organe vo Farskom kostole Narodenia Panny Márie aj v kláštornom Kostole Notre Dame.
- Samostatne hrávam od gymnaziálnych čias. S Ivetou sme sa postupne dostávali do liturgických záležitostí.
Po odchode organistu pána Vršanského sme začali hrávať aj nedele a slávnosti v Kostole Notre Dame. Keď odišla organistka Martina Gunišová, prevzali sme hranie vo farskom kostole.

Dokážete posúdiť, kde ste z tohto hľadiska viac doma?
V súčasnosti hrávam viac vo farskom kostole, takže teraz som doma tam.

Podľa čoho sa s kolegami, resp. kolegyňami riadite, kedy a kam pôjdete hudobne sprevádzať bohoslužby?
- Nedeľné omše máme stabilne rozdelené. Cez týždeň nás je tu málo, tak hrávam vo farskom kostole. Na ostatné omše máme rozpis približne polroka dopredu, podľa toho, kto kedy môže.

Do akej miery poznáte „svoj“ organ?
- Nepoznám ho tak dôkladne, aby som sa púšťala do opravy. Ale čosi som už pochytila. Viem, že po nedávnej generálnej oprave je vo výbornej kondícii, podobne ako organ v Kostole Notre Dame. Čo sa týka špecifikácie, ide o dvojmanuál s tromi registrami na pedáloch.

V čom mu, z vášho pohľadu, rekonštrukcia najviac pomohla?
- Generálnu opravu organ potreboval po všetkých stránkach. Má nový motor aj mech. Bol celý rozobratý a nanovo zložený, čistili sa píšťaly. Kvôli červotoču dokonca občas nejaké tóny vôbec nehrali. Za tie roky som si k tomuto organu vytvorila citový vzťah, preto si ho ešte viac „hýčkam“, aby vydržal čo najdlhšie.

Rozumiete si s chlapmi na chóre? Nereptajú, že musia vždy spievať, ako vy „pískate“? Súhlasíte, že žena za organom nie je úplne tradičný úkaz?
- Nesúhlasím s týmto názorom. Na poslednom stretnutí organistov nitrianskej diecézy to bolo pol na pol – ženy verzus muži. Cez týždeň na chór skoro nikto nechodí. A v nedele, myslím, že ma rešpektujú, nemám s tým žiadny problém.

Máte nejaké obľúbené organové skladby?
- Mám rada žalmy a novú tvorbu, keď sa spieva a texty majú hĺbku.

V tejto súvislosti by bolo vhodné prezradiť, kam siaha voľná ruka organistu pri výbere jednotlivých skladieb. Spolupracujete pri tom aj s celebrujúcim kňazom?
- Keďže už mám viacročné skúsenosti, viem, čo kedy hrať. S kňazmi sa poznáme a v tomto smere nám dôverujú. Ale máme aj odporúčané piesne a spevy od liturgickej komisie, kde sa môžeme inšpirovať. Počas väčších sviatkov určite treba konzultovať s celebrujúcim kňazom.

Oproti ostatným farníkom ste kvôli pravidelnej a aktívnej účasti na bohoslužbách oveľa vyťaženejšia. Viete spriemerovať, koľko času mesačne venujete v kostole hre na organe? Natíska sa tiež kacírska otázka, či je váš čas v kostole nejako kompenzovaný.
- Hrávam priemerne štyri omše týždenne, raz za mesiac v sobotu a v nedele na detských svätých omšiach. Mesačne je to spolu asi dvadsať-dva omší. Trénujem, keď je čas, hlavne pred veľkými sviatkami, alebo keď je niečo nové. Organistom nemôže byť človek preto, aby zarobil, je to hlavne služba.

Čo vám pomáha, aby vaša služba neskĺzla zo záľuby do rutiny?
- Sviatky a slávnostné sväté omše. Vtedy treba niečo špeciálne pripraviť, hľadať, trénovať a podobne.

Dokážete pritom bohoslužby aj plnohodnotne duchovne precítiť?
- Počas slávností je prítomná väčšia tréma, stres a zodpovednosť, aby všetko dobre a správne dopadlo. Bohoslužby si užívam, keď nehrám, čo je málokedy. Keď však chcem niečo viac duchovne prežiť, zostanem po omši a schuti si zahrám a zaspievam.

Pre profesionálnych športovcov predstavujú vrchol snaženia víťazstvá, pre šoférov kilometre bez nehody, pre spisovateľov množstvo čitateľov, a tak by sme mohli pokračovať ďalej. Po čom túžia organisti?
Aby bolo čo najviac nadšených mladých ľudí, ktorí sa chcú stať organistami, aby nás raz mal kto nahradiť. Aby boli ochotní obetovať svoje nadanie, svoj čas pre túto službu.