TRENČÍN. Už niekoľko rokov rastie záujem o vypracovanie rodokmeňov, ktoré je mimoriadne náročné na čas a zručnosti. Vyštudovaný genealóg musí k svojej práci ovládať najmä latinčinu a ďalšie jazyky. O zaujímavej práci genealóga sme sa rozprávali s jedným z nich, ktorým je Peter Brindza, riaditeľ Štátneho archívu v Trenčíne.
Chcem zistiť, kam siahajú korene mojej rodiny, čo musím pre to urobiť?
- Každý, kto má záujem zistiť viac o histórií svojich predkov, musí začať od seba. Je potrebné získať matričné doklady o svojich predkoch. Záujemca by mal tiež navštíviť starších príbuzných. Ich rozprávanie môže osvetliť mnohé zamlčané fakty, ale treba si dávať pozor, nie všetky detaily môžu byť interpretované správne. Začínajúci rodopisec by mal navštíviť i miesta posledného odpočinku svojich predkov, niektoré rodiny po celé generácie využívajú jednu hrobku. Údaje na náhrobnom kameni tak môžu siahať až do 1. polovice 19. storočia. Matričné údaje mladšie ako 100 rokov o svojich priamych predkoch, si musí každý zistiť sám.
Profesionálny genealóg začína svoju prácu zväčša, až keď sa mu dostane do rúk matričný údaj spred roku 1895, (respektíve v súčasnosti už 1915) pretože práve do tohto roku sú cirkevné matriky sústredené v Štátnych archívoch a tu sú aj voľne prístupné tretím osobám.
Akí ľudia prejavujú záujem o vyhľadanie predkov?
- Záujem o genealógiu sa začal v 90. rokoch a dá sa povedať, že každým rokom naberá na intenzite. Spektrum záujemcov je rôzne, sú to ľudia so spoločenským postavením i celkom obyčajní. Jedni chcú darovať príbuzným netradičný darček, ďalší sa len chcú dozvedieť niečo viac o svojich predkoch, a teda o sebe samých.
Motiváciou nezriedka býva i túžba po „modrej krvi.“ O služby profesionálov majú záujem aj potomkovia slovenských vysťahovalcov žijúcich najmä v USA, Kanade, Izraeli a inde. Komerční genealógovia takýmto zahraničným záujemcom ponúkajú popri vypátraní predkov i sprevádzanie po miestach, kde žili. Priplatiť sa dá i spracovanie regionálnej histórie či vyhotovenie podrobnejších biografických profilov, najmä ak predkovia patrili k spoločensky významnejším osobám.
Koľko stojí vypracovanie rodokmeňa u vyštudovaného profesionála?
- Na túto otázku sa nedá odpovedať jednoznačne, je to veľmi individuálne. Záleží to nielen od požiadaviek klienta, ale aj od ďalších faktorov majúcich vplyv na samotný výskum. Na šesťgeneračný rodový vývod (dohromady 63 osôb) je potrebných 40 – 60 hodín výskumu, záleží to na veľkosti farnosti, čitateľnosti a informačnej sýtosti zápisov, výskytu menovcov v rámci obce a podobne.
Celkovú cenu ale môže podstatne ovplyvniť i prípadné cestovanie a s tým súvisiace ubytovanie, poplatky v archívoch a podobne. V súčasnosti je už väčšina slovenských matrík do roku 1895 dostupná online a zadarmo na stránke www.familysearch.org. Napriek tomu sa cena genealogického výskumu môže pohybovať v stovkách až tisícoch eur.
Dokáže i úplný laik viesť výskum?
- Laika zväčša prvýkrát pribrzdí obdobie prelomu 19. a 20. storočia, kedy sa dostane do styku s maďarsky, prípadne latinsky písanými matrikami. Ak sa mu za pomoci pracovníkov matričných úradov, farárov, ktorí ešte vedia latinsky, alebo vlastným úsilím z údajov, ktoré zozbiera z cintorínov a od príbuzných podarí preklenúť toto obdobie, môže sa dostať väčšinou k polovici 19. storočia.
Neodporúča sa vyhľadávať na vlastnú päsť ďalej do minulosti, keďže latinčina je jazykom skratiek a odborných termínov, pri ktorých keď človek nemá prax, nedokáže dobre interpretovať matričné záznamy, čoho dôsledkom môže byť skĺznutie na cudziu líniu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že genealogický výskum je rutinné vyhľadávanie v matričných knihách, v skutočnosti len odborník vie posúdiť prameň a jeho výpovednú hodnotu. Údaje v matrikách nemusia byť totiž vždy relevantné, najmä ak hovoríme o veku.
Treba tiež vedieť identifikovať historické názvy lokalít, poznať krstné mená v latinskej, maďarskej, nemeckej podobe. Ani priezviská nemali ustálenú formu, najmä ak sa zapisovali v cudzom jazyku, časté boli prímená, ktoré nezriedka nahrádzali samotné priezvisko. Samostatnou kapitolou sú napríklad v minulosti celkom bežné príbuzenské manželstvá.
Aké jazyky musí odborník pri bádaní ovládať?
- Predovšetkým latinčinu, ktorá v cirkevnej správe dominovala až do 20 storočia. V 40. rokoch 19. storočia prišiel príkaz vedenia matričných kníh v maďarčine, rovnako sa tento jazyk používal aj v civilnej matričnej agende v rokoch 1895 – 1918.
V oblastiach s nemeckým obyvateľstvom, akými sú Spiš, či horná Nitra, nachádzame matriky vedené nemecky a zapisované tzv. fraktúrou, známejšou pod názvom švabach, čo je tlačená verzia tohto písma. Pre laika je toto písmo takmer úplne nečitateľné a ľahko sa nečíta ani profesionálovi.
Môžeme datovať obdobie, od ktorého sa písalo v určitej podobe nášho súčasného jazyka?
- Najstaršie „slovensky“ písané listiny pochádzajú z 15. storočia. Vzdelanci komunikovali medzi sebou prevažne cudzími jazykmi, dominovala latinčina. Národné jazyky, akými sú nemčina, maďarčina, prípadne slovenčina využívalo napríklad meštianstvo. Cirkev takmer výlučne a šľachta v prevažnej miere uprednostňovala tiež latinčinu.
Trenčín je špecifický tým, že tu chýbalo väčšie zastúpenie nemeckého alebo maďarského obyvateľstva. Ľudia tu využívali tzv. „bohemizovanú slovenčinu,“ teda akúsi predchodkyňu dnešného jazyka obohatenú o značné množstvo bohemizmov. Bežnú korešpondenciu si viedol trenčiansky patriciát už v 17. storočí v bohemizovanej slovenčine, úradné záznamy latinsky.
V iných mestách sa využívali národné jazyky podľa zastúpenia menšín, nemčina či maďarčina sa tak mohla dostať i do úradných kníh, účtov, testamentov i bežnej korešpondencie.
Koľko vyštudovaných a erudovaných genealógov nájdeme na Slovensku?
- Tých skutočne erudovaných odborníkov vieme zrátať možno na prstoch jednej či dvoch rúk. Za profesionála nepovažujem človeka, ktorý sa komerčnou genealógiou živí už niekoľko rokov a nemá ani príslušné vzdelanie, žiaľ, takí v poslednej dobe vyrástli ako huby po daždi. Tiež platí, že nie každý, kto má vyštudovanú históriu či dokonca archívnictvo a pomocné vedy historické, je hneď aj genealóg.
Skutočný odborník sa tomu venuje na vedeckej úrovni, má pravidelnú publikačnú činnosť, prehľad v genealogickej domácej i zahraničnej literatúre a, samozrejme, roky činorodej praxe.
