TRENČÍN. Pohyb je základom zdravého života. Nie nadarmo sa hovorí o zdravom duchu v zdravom tele, čo potvrdzuje trenčiansky parkourista Dominik Souhrada. Mladý človek stojaci za veľkými a obdivovanými projektmi nám v rozhovore povedal aj o parku, ktorý má pomôcť prinavrátiť pohyb do života ľudí.
Čistý park obklopený prírodou, je to taký malý splnený sen?
– Pre nás áno. Prípravy začali v rokoch 2009 – 2010 a otvorili sme ho v roku 2014. Odvtedy sa tu vystriedalo mnoho ľudí a väčšina z nich odišla spokojná. Trenčiansky Born To Trick Park je súčasťou parku na pravom nábreží Váhu, ľuďom ponúka priestor na cvičenie zadarmo, a to v krásnom prostredí prírody. V parku ľudia nájdu množstvo hrázd a konštrukcií, na ktorých sa dajú predvádzať rôzne zostavy. Máme tu aj betónový múr, drevené pne, ktoré využívame na tréning a dokážu sa na nich vyblázniť aj deti. Je to park pre tých, ktorí majú radi pohyb.
Tento park je zameraný na šport a tréning, môžu prísť aj nešportovci, neprofesionáli?
– Prísť môže každý, zabavia sú tu aj rodiny s deťmi. Čo sa týka cvičenia, slúži hlavne pre mladých ľudí a ľuďom, ktorým pohyb nie je cudzí. Pokročilejší si môžu otestovať vlastné fyzické hranice či prekonať svoj strach. Dajú sa tu trénovať športové disciplíny ako parkour a freeruning, ale aj street-workout a kalistenika, teda cvičenie s vlastnou váhou. Hrazdy môžu lákať gymnastky. Tešíme sa z každého pohybu ľudí, lebo každý je dobrý.

Prečo by ste odporučili pracovať so svojím telom, cvičiť?
– Podstatné je, aby človek robil to, čo ho baví. Pri tejto činnosti si človek vyprázdni hlavu, je v prírode, zvyšuje svoju sústredenosť, dôveru v samého seba, je toho veľa.
Plánujete v parku zorganizovať súťaže?
– Minulý rok sme zorganizovali podujatie Born To Trick Challenge, chystáme ho i tento rok, pravdepodobne na konci leta. Súťaž sa nám veľmi vydarila, keďže sme súťažiacich pospájali do tímov, v ktorých mali vytvoriť choreografiu. Spojili sa komunity parkouru, freeruningu so streetworkoutom a kalistenikou. Boli tu športové špičky z rôznych krajín, kde ľudia dokazovali svoje kvality v pohybe, bola to prvá takáto súťaž v Československu.

Považujete parkour, laicky povedané – skákanie, beh v mestskom prostredí, za bezpečný?
– To, čo robíme nie je ničím nové, robili to pred nami predchádzajúce generácie. Na sídliskách boli vytvorené parky, na kovovej konštrukcii slúžiacej na prášenie kobercov vyrástli možno slávni gymnasti. Skákalo za zo sena, zo striech, behalo sa.
Bolo normálne, ak si niekto zlomil ruku, nik z toho nerobil tragédiu, stávalo sa. A dnes sa pohyb hodnotí za nenormálny a nebezpečný? Musíte premýšľať, to je jediné.
Na Trenčianskom hrade ste v rámci vášho projektu „Castle Run“ ukázali krásy hradu a vášho umenia celému svetu, aký je pôvod myšlienky?
– Castle Run bol seriál ôsmich prezentačných videí slovenských hradov, v ktorom sme ukazovali náš pohyb. Jednak sme nimi spropagovali tieto pohybové aktivity, inšpirovali mladých ľudí k pohybu a súčasne sme predstavili krásy Slovenska. Myslím, že sa nám to podarilo. Na margo videí sa nám ozývajú ľudia z celého sveta.
Aké bolo natáčanie?
– Niekedy ľahké, niekedy sa niečo nepodarí a môže to zabolieť. Je to rovnaké ako v živote, či už v psychickej, alebo fyzickej rovine.
Chystáte niečo podobné?
– Pracujeme na väčšom projekte a ľudia sa majú na čo tešiť. Môžem však prezradiť, že pripravujeme film.
