TRENČÍN. Jozef Hankoci, Peter Martinák, Martin Galajda a Roman Kohút napísali monografiu o histórii trenčianskeho futbalu, ktorou by sa mohli pýšiť aj najslávnejšie kluby. Exkluzívny futbalový dokument 110 rokov trenčianskeho futbalu zachytáva dianie v najobľúbenejšom športe na svete v Trenčíne od 23. mája 1891 až po súčasnosť. Pätnásť rozsiahlych kapitol oživí dávnu futbalovú minulosť ako aj aktuálne dianie na majstrovskom štadióne pod hradom Matúša Čáka.
Trenčiansky futbal na dlani
Vznik trenčianskych športových spolkov, účinkovanie v súťažiach počas 1. ČSR, obdobie slovenskej futbalovej ligy 1939 -1945, trenčiansky futbal po 2. svetovej vojne, ale detailne zmapovanú históriu slávnej Jednoty, Odevy, Ozety Dukly, TTS i terajšieho AS a ďalších klubov ponúka pútavá monografia. Nechýba v nej množstvo štatistických údajov, bibliografických odkazov, tabuliek, zostáv, či história trenčianskych maloklubov i malého futbalu. „S prípravným obdobím, ktoré bolo spojené s bádaním v archívoch sme knihu pripravovali takmer päť rokov. Študoval som najviac archív v Trenčíne. Doteraz nepublikované veci som našiel aj v Štátnom archíve v Bytči. Vzácna je pošta trenčianskeho podžupana Jusztína Barossa s kráľovským ministerstvom vnútra v Budapešti. Oznamuje, že 23. mája 1891 bol valným zhromaždením založený Trenčiansky športový kruh, ktorý ešte nemal vo svojej náplni futbal,“ prezradil vedúci autorského kolektívu Jozef Hankoci. Rozsiahlu publikáciu okorenili jej autori aj spomienkami futbalových legiend i zozbieranými futbalovými „špecialitami“.
Študovali aj maľovanú futbalovú kroniku
V knihe je zobrazený aj strom života trenčianskeho futbalu, v ktorom „rastie“ vyše dvadsať trenčianskych futbalových klubov. „Veľa medailí, pohárov a ďalších historických dokumentov je dodnes v súkromných archívoch. Okrem archívov v trenčianskom regióne a v Bytči nám veľmi pomohli súkromné zbierky bývalých futbalistov i ďalších ľudí spojených s trenčianskym futbalom,“ pokračoval Hankoci. Zostavovateľ pri tvorbe futbalovej kroniky využil takmer štyridsať súkromných archívov. Osobné svedectvá poskytli autorom knihy ďalší dvadsiati prispievatelia. Okrem hráčov boli medzi nimi aj funkcionári, fotografi či žurnalisti. Jozef Hankoci preštudoval aj päť historických kroník. Medzi nimi aj maľovanú kroniku TTS a Jednoty z roku 1960, či kroniku nepočujúcich futbalistov (od roku 1953) i trenčiansku mestskú kroniku. „Maľovaná kronika bude v Sieni slávy. Jej majiteľom bol Ján Daňo, ktorý roky pracoval v disciplinárnej komisii,“ pokračoval Hankoci.
Počas zápasov viseli ľudia na topoľoch
Krst knihy sledovali počas jej prezentácie oči mnohých trenčianskych hráčov rôznych generácií. Vojtech Masný, Matúš Bero, Ladislav Mackura, Libor Janiš, Štefan Šimončič, František Koronczi i Juraj Řádek, ktorého radosť po strelenom góle pred 25 tisícovými tribúnami je zachytená objektívom Miloša Ábela na obale knihy. Práve éru Jednoty Trenčín, za ktorú muž z titulnej strany knihy hrával, mapoval Peter Martinák. „Do éry futbalistov Jednoty som sa zaľúbil. Pri spracúvaní tohto obdobia vyžarovala silná pozitívna energia. Trenčín vtedy žil futbalom a návštevy na zápasoch boli väčšie ako počet jeho obyvateľov. Boli tu počas zápasov dopravné zápchy, ľudia viseli na topoľoch za tribúnami,“ usmial sa spoluautor knihy Martinák. Pomocou pri zostavovaní „jednoťáckej“ kapitoly mu bola aj historická publikácia Jaroslava Raftla o Jednote Trenčín, „Tam bolo zmapovaných prvých päť rokov Jednoty do roku 1965. Doplnil som ďalších osemnásť rokov. Čerpal som v archívoch starých novín, skvelé boli aj spomienky bývalých hráčov,“ povedal Martinák.
Najstarší hráč Štefan Šimončič má 82 rokov
Zlatá futbalová trenčianska generácia sa dodnes pravidelne stretáva. Najstarším žijúcim hráčom Trenčína je bývalý brankár Štefan Šimončič (nar. 1934). Hoci svoje najlepšie futbalové roky strávil na bratislavských trávnikoch, futbalovú kariéru končil v Trenčíne. „Nemôžem sa považovať za trenčiansku hviezdu, keďže som štyri roky pôsobil v Červenej hviezde Bratislava, kde som narukoval. Na tú dobu to bolo miliónové mužstvo. Hrával som tam s Buberníkom, Kačánim, Molnárom, Dolinským i Tichým. Do trenčianskych farieb som potom prišiel v roku 1958,“ zaspomínal si brankár Šimončič, ktorý si dodnes živo spomína na zápasy na trenčianskej Odeve. Jeho kariéru v Bratislave i v Trenčíne skomplikoval konflikt s trénerom Karolom Borhym. „Bola to moja nerozvážnosť na zájazde v Indonézii v roku 1957, čo si pripúšťam. Keď som prišiel potom do Trenčína bola v Odeve dobrá partia. Trénoval nás Maxo Mrázik. Po troch rokoch prišiel Borhy. Bol som opäť na druhej koľaji, robil som náhradníka. Do Trenčína som prišiel už futbalovo dožiť a nepočítal som, že budem reprezentantom,“ dodal Šimončič.
