TRENČÍN. Začiatky budovania moderného vodovodu v meste Trenčín sú spojené s menami inžinierov Dillnbergera a Göndöra a, samozrejme, s menom vtedajšieho starostu Ernesta Učnaja. Tento požiadal koncom devätnásteho storočia Maďarské kráľovské krajinské riaditeľstvo vodohospodárskej výstavby Budapešť o vyslanie odborníkov na výstavbu vodovodu a kanalizácie.
V roku 1899 obhliadol okolie mesta inžinier Vojtech Dillnberger, zamestnanec oddelenia verejného zdravia spomínaného riaditeľstva. Dôkazom jeho návštevy okolia Trenčína sú návrhy zachytenia prameňov pre potreby mesta.
Výsledky svojich prieskumov zhrnul do listu adresovanému mešťanostovi Trenčína. Zistené podrobnosti majú zásadný význam pre ďalší postup prác na budovanie vodovodu. Ako optimálny vodný zdroj pre mesto odporučil prameň Huk v katastrálnom území obce Soblahov.
Najprv kanalizáciu
Koncom roka predložil starosta Učnaj (Ucznai Ernö) poslancom mestského zastupiteľstva projekt vodovodu vypracovaný inžinierom Göndörom a projekt kanalizácie vypracovaný inžinierom Dillnbergerom. S prípravou stavby kanalizácie sa začalo skôr ako s vodovodom. Časť poslancov mestského zastupiteľstva sa sťažovala dokonca až u ministerského predsedu, načo je mestu vodovod, keď na jeho území je okolo dvesto studní, z toho trinásť verejných a potrebnejšia je kanalizácia, pretože splašky a odpad z hnojísk prenikajú až do studní.
Nakoniec sa začala stavať kanalizácia s miernym predstihom voči vodovodu v roku 1909.
Inžinier Vojtech (Béla) Dillnberger okrem návrhu vodného zdroja vypracoval pre Trenčín úvodný projekt kanalizácie s návrhom čerpacej stanice. Návrh obsahuje technické výpočty a trasovanie vetiev kanalizácie. Kanalizácia bola určená pre splaškové aj dažďové vody, vyústená do Váhu. V prípade väčšieho prietoku vôd vo Váhu bolo potrebné odpadové vody prečerpávať.
Prvé vodomery
Inžinier Gabriel (Gábor) Göndör pre Trenčín vypracoval úvodný projekt vodovodu. Navrhol zachytenie vodného zdroja HUK, systém potrubí vo vtedajších uliciach a umiestnenie vodojemu pod hradom. Neskôr pôsobil v Košiciach, v Trenčíne sa ukázal v roku 1913 na pozvanie mestského zastupiteľstva, keď sa objavili problémy s nedostatkom vody.
Zachovala sa precízne vypracovaná podrobná správa, kde zdokumentoval všetky poruchy na sieti, všetky chyby užívateľov vodovodu – v lete nechávali stále tiecť vodu, aby bola studená, v zime, aby im nezamŕzala v potrubí. Odporučil osadenie vodomerov a navrhol vrty v blízkosti Váhu na území mesta ako ďalší možný vodný zdroj. Na základe jeho návrhu sa potom vybudoval vodný zdroj Horná Sihoť. Obidvaja inžinieri sa zaslúžili o rozvoj mesta Trenčín.
V roku 1906 vydalo mestské zastupiteľstvo uznesenie, kde zdôvodňuje stavbu kanalizácie:
„Obyvateľov mesta pri plánovaní kanalizácie okrem odvedenia odpadových vôd viedol aj záujem, aby sa z ulíc odstránili otvorené jarky a v nich sa nazhromažďovaná nečistota. Odstránenie týchto jarkov je pre udržanie verejnej čistoty a verejného zdravia nevyhnutné. Po zvážení týchto závažných okolností sa stala prvoradou požiadavkou občanov mesta, aby sa tieto nedostatky odstránili, čo je možné len v urýchlenom započatí realizácie komplexnej kanalizácie mesta.“
Autor: Ivan Bosý
