TRENČÍN. Minulý týždeň Stredná odborná škola pod Sokolicami spolu s Trenčianskym samosprávnym krajom zorganizovali už 11. ročník Trenčianskych robotických dní, ktorý sa konali na výstavisku Expo Center. Cieľom podujatia bolo popularizovať vedu a techniku medzi mladými ľuďmi. Súčasťou podujatia boli súťaže Asociácie pre mládež, vedu a techniku RoboRAVE a Jablotronik, nechýbali súťaže pohyblivých robotov.
Prvá slovenská družica
Súčasťou Trenčianskych robotických dní bolo aj predstavenie prvej slovenskej družice skCUBE, ktorej model na výstavisko priniesol Jakub Kapuš, predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.
„Čerstvá správa je, že družica koncom tohto týždňa odchádza do Holandska, kde bude spolu s ďalšími podobnými družicami zintegrovaná do vypúšťacieho kontajnera a následne bude prevezená do USA, primontovaná na raketu, a tam bude približne dva mesiace čakať na štart,“ opísal blízku budúcnosť Kapuš.
Podľa neho by slovenská družica mala do vesmíru vyletieť na prelome mája a júna. „Náš tím (tvoria ho dve slovenské univerzity, naša organizácia a odborníci z ďalších inštitúcií) družicu od základu navrhol, osadil, naprogramoval, čiže všetky komponenty sú kompletne vymyslené a vyrobené na Slovensku,“ pochválil svoj tím.
Model skCUBE (zdroj: ERIK STOPKA)Podľa slov Kapuša je družica typu CubeSat, teda veľmi malá družica v tvare kocky s hmotnosťou niečo nad jeden kilogram, do ktorej museli vtesnať mnoho prístrojov schopných odolať extrémnym podmienkam desiatky kilometrov nad povrchom Zeme.
Družica bude mať za úlohu skúmať mnohé javy, záujem o údaje získané experimentmi má aj Česká akadémia vied. Cena prvej slovenskej družice je podľa Kapuša v porovnaní s pripravovanou českou družicou nižšia. „Podobný CubeSat vzniká aj v ČR, jeho cena je 30 miliónov českých korún. To znamená asi 1,1 milióna eur. My sme minimálne 3 až 4-krát lacnejší,“ zvýraznil predseda organizácie.
Simulovaná marťanská misia
Trenčín navštívila aj Michaela Musilová, astrobiologička, ktorá pracovala pre NASA a zúčastnila sa simulovanej misie na Marťanskej výskumnej púštnej stanici v americkom Utahu.
„Bola som súčasťou britskej posádky, kde som reprezentovala Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity. Simulovaná misia mala navodiť situáciu, akoby sme dnes poslali ľudí na Mars, ako by tam dokázali prežiť. V púšti vybudovali stanicu, akúsi ubytovňu, kde by títo astronauti či tak-zvaní „marsonauti“ museli žiť,“ vysvetlila.
Musilová zažila v simulovanej misií veľa zaujímavého. (zdroj: ERIK STOPKA)Cylinder s priemerom 8 metrov obývali šiesti, jeden robot a filmár, ktorý ich celý čas snímal. „Tu sme boli zatvorení tri týždne. Posádka tam ide s tým, že je tam limitované množstvo vody, elektriny, jedla. Museli sme prežiť úplne izolovaní od sveta, spoliehať sme sa museli sami na seba,“ priblížila zaujímavú skúsenosť Musilová.
Slovenka bola dôstojníčka pridruženého skleníka, v ktorom realizovala svoj experiment. „Pri mojom experimente som zmiešala akoby marťanskú pôdu s extrémnymi organizmami a zistila som, že za určitých podmienok dokážu tieto mikróby zúrodniť pôdu. Takže v budúcnosti by sa to skutočne dalo používať na Marse na zúrodňovanie pôdy. V takom skleníku by za niekoľko rokov bola celkom úrodná pôda, ale zúrodniť celý Mars, to by trvalo aj milióny rokov,“ dodala na záver.
Trenčianske robotické dni neboli dňami nudnými. (zdroj: ERIK STOPKA)
3D tlačiareň. (zdroj: ERIK STOPKA)
