TRENČÍN. Obdobie pravidelne posprejovaných budov a stavebných konštrukcií je minulosťou. Početnosť nových malieb a graffiti klesá, klesla aj základňa ľudí venujúca sa tejto oblasti svojho výtvarného prejavu.
Graffiti stále problémom aj pre mesto
I keď na pohľad je mesto čistejšie, bez väčšieho množstva graffiti, nové občas pribudnú. Potvrdila to Erika Ságová, hovorkyňa mesta Trenčín. „Je pravdou že graffiti sú problémom napríklad v átriu za Kebabizňou. Naposledy sme ich premaľovávali v priechode na pravej strane pod vežou,“ povedala. Ich odstraňovanie je časovo a finančne náročné, mesto zvolilo v minulosti iný postup. „Pribúdajú najmä v podchodoch, aj preto bola zvolená grafika na stene podchodu pri Elizabeth, aby to nebolo pre takúto činnosť zaujímavé,“ dodala.
Počet legálnych výtvarných aktivít na budovách na území mesta Trenčín upravuje všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom sú určené plochy, niektoré z nich však novelizáciou nariadenia vyškrtnú. Mesto pripravuje schvaľovanie novelizácie na jún 2016.
„Novelizácia je nutná, pretože niektoré z plôch už neexistujú – konkrétne steny tribún futbalového štadióna na Sihoti, betónový plot areálu letného kúpaliska, múrik pri trhovisku na bývalom detskom ihrisku alebo niektoré plochy boli zveľadené,“ vysvetlila Ságová.
Umenie či vandalizmus?
Krajský pamiatkový úrad Trenčín má na graffiti v meste vyhradený názor. „V prípade, že ide o národnú kultúrnu pamiatku alebo objekt v pamiatkovej zóne, nie je možné vnímať graffiti inak ako prejav vandalizmu a ničenie pamiatkových hodnôt,“ vysvetlila Lucia Pastierová z úradu.
Podľa nej pozornosti sprejerov neunikli ani budovy zapísané v pamiatkovom fonde mesta. „V minulosti sa takému poškodzovaniu nevyhli ani mnohé národné kultúrne pamiatky v Trenčíne, ako napríklad farské schody,“ povedala Pastierová. Vo väčšine prípadov nápravu v podobe premaľovania zaplatili ich vlastníci. Celkovú výšku škôd spôsobených vandalmi Krajský pamiatkový úrad Trenčín nepozná.
Preč so šedými podchodmi
Najlepším dôkazom, že graffiti môžu byť aj zveľaďujúce, sú podchody pod Hasičskou ulicou a pri hoteli Elizabeth. Pred niekoľkými rokmi umelci v Trenčíne spojili sily a vytvorili graffiti skrášľujúce priestory dovtedy osirelé a špinavé.
Peňažnými prostriedkami prispela aj Trenčianska nadácia. Jej správkyňa Alena Karasová sa z tvorby teší dodnes. „Projekt v podchode Hasičská je už niekoľko rokov starý, zúčastnili sa na ňom umelci nielen z Trenčína a bol to vynikajúci nápad spojiť naše tematické Korzo s vymaľovaním škaredého podchodu,“ opísala minulosť Karasová.
Pred niekoľkými mesiacmi ešte pekné podchody dnes však hanobia podpisy (ne)umelcov, ktoré prekrývajú pôvodné graffiti, čo si všimla aj Karasová. „Trvalo dlho, pokiaľ nejaký neznalec našiel odvahu urobiť prvú nenápadnú čmáranicu. Tým akoby otvoril Pandorinu skrinku a odvahu nabrali aj iní,“ dodala.
V súčasnosti podľa správkyne nadácie kontakty na ľudí, nazývanými aj „grafiťáci“ nemá a téme nadácia nevenuje pozornosť. „Ak sa nám naskytne príležitosť, dôvod, partneri a prostriedky, určite si podobný projekt zopakujeme,“ priblížila možnú budúcnosť.
Do mesta patria
Dnes už neaktívny sprejer, v záujme zachovania anonymity Dušan (27), sa minulosti realizoval na legálnych aj nelegálnych stenách. „Graffiti a street art je umenie vytvorené do mesta, nefunguje tak, že človek premýšľa, koho je čo majetok,“ začal Dušan s históriou. Podľa dnes už neaktívneho umelca je graffiti spôsob vyjadrovania svojich pocitov a nespokojnosti so spoločnosťou, nutné je rozlišovať tých s talentom a bez.
„S kamarátom sme robili aj legal art (maľovanie na povolené plochy, pozn. red.), všimli si nás rôzni ľudia, cez ktorých sme sa dostali aj ku graffiti v bytoch a puboch,“ vysvetlil. Aký je jeho názor na negatívne názory ľudí na umelecký prejav tejto skupiny ľudí? „Nahnevá to aj mňa. Či už „grafiťák“, alebo „negrafiťák“ si musí uvedomiť, kam až môže zájsť. Vždy to bolo o nejakom proteste, riziku, odvahe, anarchii voči kravaťákom a svetu, musíme si však ctiť aj pamiatky, napríklad na hrad by som nikdy nespravil ani čiarku,“ dodal.
Dnes už otec dvoch detí sa ničomu, čo má v sebe farbu, nevenuje. „Už to nerobím, v Trenčíne a okolí nepoznám nikoho, kto je aktívny,“ dodal.
Názory ľudí sa rôznia
Výtvarné umenie každého druhu má svojich vyznávačov aj odporcov. Inak to nie je ani v prípade pouličných malieb a graffiti.
Peter Juhás (39) ich rozdeľuje na dva druhy. „Myslím si, že je to sčasti umenie a sčasti hanobenie stien a prostredia. Určite sú však medzi nimi umelci, ktorí sa dostanú na vysoké školy a môžu byť z nich napríklad architekti, dizajnéri, možno maliari,“ povedal.
Dôchodkyňa Anna Bilčíková (70) je však zásadne proti. „Robia len škody, od vzniku Slovenskej republiky sa tu všetko ničí, ruky by som im polámala. Pred 8 rokmi pomaľovali bytovku nám aj susedke, preto nemám čo chváliť, mne sa to nepáči. Bola by som zvedavá, čo by im na to povedali ich mamy, asi by neboli veľmi hrdé,“ povedala dôchodkyňa.
(zdroj: ERIK STOPKA)
(zdroj: ERIK STOPKA)
(zdroj: ERIK STOPKA)
