TRENČÍN. Po vyšívaných miniatúrach krojov Anny Šupákovej stúpa dopyt v trenčianskom regióne i zahraničí. Originálny suvenír z dediny spod Homôlky sa vyníma v domácnostiach v Nemecku, Španielsku aj USA.
Učenie za pochodu
Ľudová umelkyňa sa krojovaným bábikám začala venovať pred šiestimi rokmi. „Výšivka ma vždy zaujímala. Základy mi vštepila mama. Jednak to bolo užitočné a zároveň nechcela, aby som sa zlajdáčila,“ spomína s úsmevom osemdesiatšesťročná Anna Šupáková.
Vzápätí popisuje impulz, ktorý ju primäl vrátiť sa k tomu, čo sa naučila za mlada. „Najprv som vyšívala iba obrusy. Keď jedného dňa dcéra domov priniesla bábiku v teplianskom kroji, ktorý vyšili tamojšie ženy, inšpirovala ma, aby som takúto bábiku raz obliekla aj do kroja typického pre našu obec.“
Ako dodala, spolu s dcérou Emíliou sa učili za pochodu, keďže spočiatku nemali žiadny systém a nevedeli, kde začať.
Má svoj štýl
Neodmysliteľnú súčasť odevu dolnoporubských žien tvorili v minulosti rukávce a rubáč, pozostávajúci zo živôtika a sukne. Podľa historika Martina Mala zástery z čierneho a tmavomodrého glotu zdobili našívanými stužkami a ozdobami tvaru vlnovky, prípadne strojovým štepovaním.
„Rukávce z bielej plachtoviny vyšívame stehmi na plno. Vzorované záplatky následne prišijeme na blúzu. Niekto vyšíva priamo na blúzu, ja som si zvolila tento spôsob.
Na zásteru potom prichytíme stužky, takzvané krepiny. Z tkanín na sukne najčastejšie používame tesilan alebo farbenícke plátno, ktoré treba nariasiť a prežehľovať,“ vysvetľuje.
Verná prírodným motívom
Miniatúram krojov Anny Šupákovej dominujú rukávce ladené do červenej, žltej, modrej, prípadne zelenej farby. Pri zdobení prírodnými motívmi vychádza z vlastných skúseností, inšpiráciu však hľadá aj v literatúre.
Ako potvrdila Oľga Danglová z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, ornamentika s náznakmi figurálnych a zoomorfných vtáčích motívov v lokálne zaužívanom farebnom tóne bola charakteristická pre výšivky nesúkanou priadzou na rubáčoch, ktoré sa nosili v chudobných podhorských dedinách Strážovských vrchov do začiatku 20. storočia.
Ľudová umelkyňa z Dolnej Poruby so svojim dielom. (zdroj: PETER MARTINÁK)Do kroja obliekla tridsať bábik
Jedna z najstarších obyvateliek Dolnej Poruby si štatistiku nevedie. Odhaduje, že tradičný ľudový odev zhotovila na mieru pre vyše tridsať bábik. Ak sa svojej záľube venuje aspoň tri hodiny denne, výroba jej zaberie približne tri týždne.
„Každý kus je v niečom odlišný. Odvíja sa tiež od veľkosti bábiky. Zatiaľ najväčšia, na ktorú sme s dcérou šili, merala meter a tento kroj niesol prvky Trenčianskej Teplej,“ povedala Šupáková.
