Sobota, 31. júl, 2021 | Meniny má IgnácKrížovkyKrížovky

Démon súhlasu nás robí spoluzodpovednými

Etnologička Monika Vrzgulová hovorí o vzťahoch obyvateľov Trenčína k židom a o tom, ako sa žilo v Trenčíne počas druhej svetovej vojny.

Koncentračný tábor v Osvienčime.Koncentračný tábor v Osvienčime. (Zdroj: ERIK STOPKA)

Monika Vrzgulová je etnologička, od roku 1995 sa venuje výskumu holokaustu. Bola súčasťou výskumných tímov, ktoré robili rozhovory s ľuďmi, ktorí prežili holokaust a od roku 2011 pôsobí v tíme, ktorý robí rozhovory s nežidovskými pamätníkmi o osudoch ich židovských susedov počas vojnového slovenského štátu.

Aké boli vzťahy medzi židovským a majoritným obyvateľstvom pred vojnou?

- Na základe spomienok židovských i nežidovských pamätníkov, ktoré máme k dispozícii, môžeme konštatovať, že vzťahy počas prvej Československej republiky hodnotia vo všeobecnosti ako dobré, bez výraznejších konfliktov. Až koncom 30. rokov sa situácia v dôsledku politických zmien – vyhlásenie autonómie Slovenskej krajiny, vyhlásenie samostatného slovenského štátu a sústredenej protižidovskej propagandy, začala rapídne meniť.

Skryť Vypnúť reklamu

Aký to malo následok?

- Židia prestali byť rovnocennými s ostatnými obyvateľmi – boli nepriateľmi číslo jeden. Režim vojnového slovenského štátu bol totalitný, a teda nepriateľský voči každému, kto s ním nesúhlasil. Najprv sa zmena dotkla českých, predovšetkým štátnych zamestnancov, ktorí boli nútení opustiť Slovensko. Z Trenčína máme zachytenú spomienku, ako študenti plakali za českými profesormi, ktorí museli opustiť gymnázium.

Neskôr boli prijaté rôzne protižidovské opatrenia.

- Takzvané riešenie židovskej otázky bolo jedným z hlavných pilierov politiky Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Protižidovská propaganda a protižidovské nariadenia spôsobili, že židovskí obyvatelia sa stali nežiaducou skupinou obyvateľov. Povinnosť nosiť žltú hviezdu, obmedzený pohyb v meste, zákaz bývať na uliciach s názvom Hitlerova, Hlinkova, resp. Hitlerovo námestie, zákaz vykonávať niektoré profesie – lekári, novinári, právnici, rušenie živnosti, nakoniec arizácie a deportácie. Tento proces pre židov znamenal stratu občianskych a ľudských práv, veľmi rýchlo nastala spoločenská izolácia.

Skryť Vypnúť reklamu

Deti a mladí ľudia nemohli chodiť do štátnych škôl. Živitelia rodín stratili zdroje obživy, bankové účty boli zmrazené, prístup k nim obmedzený a regulovaný. V hoteli Tatra sa napríklad konali rôzne spoločenské a kultúrne podujatia, židia na ne mali vstup zakázaný.

Podobne nemohli ísť ani na Brezinu či kúpalisko a do kina. Nakupovať mohli iba v určené hodiny. Prerušenie kontaktov, obmedzenie pohybu, odovzdávanie nielen cenností, kožušín, ale aj športových potrieb, rádiopríjímačov – všetky tie zákazy a obmedzenia ich mali olúpiť, ponížiť a vytlačiť na okraj spoločnosti.

Prebehla v Trenčíne výrazná arizácia majetku?

- Pred arizáciou sa vybrané podniky likvidovali a ostatné arizovali. Historik Karol Janas konštatuje, že v Trenčianskej župe nevzniklo pri župnom úrade pre túto agendu samostatné oddelenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Celú arizačnú agendu presunuli 18. októbra 1940 zo župného úradu na Ústredný hospodársky úrad do Bratislavy. V Trenčíne sa arizácia týkala asi dvoch stoviek živností a desiatok domov. Išlo o proces, v ktorom židovskí majitelia obchodov, podnikov, dielní a firiem prišli o svoj majetok a tento prešiel do rúk Slovákov.

Viete, aké boli pohnútky arizátorov ?

- Boli rôzne, často išlo o obyčajné obohatenie, využitie platnej legislátívy na vyriešenie „konkurenčného boja“, mnohí dostali židovský majetok ako odmenu za prácu v HSĽS alebo Hlinkovej garde. Zo spomienok pamätníkov vieme, že časť arizácií bola aj dohodnutá.
Arizátor, často priateľ alebo bývalý zamestnanec, pôvodných majiteľov nechal v podniku, označil ich za potrebných a prípadne im aj vybavil výnimku, ktorá ich chránila pred deportáciami.

Ale sú známe aj opačné prípady, kde sa pôvodných majiteľov radi zbavili.
Tým, že sa slovenskí obyvatelia hlásili o židovské obchody a firmy, stali sa z dnešného pohľadu podporovateľmi režimu a jeho politiky.

Aké boli reakcie ľudí na deportácie?

- Máme nakrútené desiatky rozhovorov nežidovských pamätníkov, ktorí nám opísali deportácie. Z nich je zrejmé, že ľudia o nich vedeli a často ich aj videli. Konali sa im „na očiach“ – na verejných priestranstvách miest a dedín. Aj po Hlavnom námestí v Trenčíne (vtedy Hitlerovom) eskortovali miestnych židov na stanicu pred očami verejnosti.

Deportácie boli vysvetlené ako odvoz židov na práce do Poľska či Nemecka. Myslím, že väčšina ľudí vtedy tomu verila alebo chcela veriť. Po deportáciách sa ešte konali pod dozorom daňových úradov verejné dražby majetku po židoch. Na nich sa predávalo zariadenie domov a bytov: nábytky, záclony, koberce, ale aj oblečenie . Za lacný peniaz si ľudia nakúpili.

Čo zažívali židia, ktorí sa vrátili domov?

- Keď sa židovskí obyvatelia, ktorí prežili všetky útrapy v koncentrákoch či v úkrytoch vracali domov, často zažili, že v rodnom meste stretli niekoho vo svojom kabáte či blúzke. V spomienkach na návrat zároveň konštatujú, že cítili často ešte silnejší antisemitizmus a nepriateľstvo, ako keď ich deportovali.

Je na to logické vysvetlenie: v ich domoch, bytoch, obchodoch boli ich slovenskí susedia. Užívali ich nábytok, rádiá, oblečenie. Zvykli si na to a báli sa, že to budú musieť vrátiť.

Ale život nebol len čierny alebo biely. Aj medzi Slovákmi boli slušní ľudia, ktorí židovským obyvateľom pomáhali, po návrate vrátili veci, ktoré si u nich schovali, poskytli im bývanie. Je veľa rôznych príbehov, ktoré som si za tie dve desaťročia vypočula – s dobrými i zlými začiatkami aj koncami.

Aj na základe tejto skúsenosti som presvedčená, že by sme mali hovoriť s našimi rodičmi a deťmi o tom, čo robil s človekom totalitný režim a ako ho „zomlel“. Že „démon súhlasu“ – hoci aj tichého – nás robí spoluzodpovednými za jeho výčiny. Zlu sa treba postaviť, ale to sa ľahšie povie, ako urobí.

 

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  2. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  3. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  4. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  5. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 4 840
  2. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 4 826
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 4 009
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 3 603
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 450
  6. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 338
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 259
  8. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 164
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 136
  10. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 3 009
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Búrky nás môžu zasiahnuť už v nedeľu ráno, popoludní sa ich intenzita zosilní. Meteorológovia varujú pred povodňovými úkazmi a možnými škodami.


TASR 5 h

Mladý vodič utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Vážne sa zranil jeho 27-ročný spolujazdec, ktorého záchranári previezli do nemocnice.


(TN) 7 h
Ilustračné foto.

Na troch úsekoch diaľnice D1 v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) sa začali v sobotu ráno čiastočné dopravné obmedzenia.


TASR 11 h
Počas odkryvu sa na mieste našli zvyšky zvieracích kostí.

Keltské obyvateľstvo zanechalo po sebe priamo v obci Bošáca v Novomestskom okrese veľké množstvo stôp. Svedčia o tom aj najnovšie archeologické nálezy v tejto lokalite.


17 h

Už ste čítali?