TRENČÍN. V trenčianskej synagóge sa nachádza tabuľa s menami 1573 židovských spoluobčanov z Trenčianskeho okresu, umučených v koncentračných táboroch a padlých v Slovenskom národnom povstaní.
Ich pamiatku si prišlo uctiť približne tridsať ľudí, medzi nimi aj 87-ročná Veronika Schlesingerová, ktorá ako jediná žijúca Trenčianka prežila holokaust v koncentračnom tábore v Osvienčime. Jej otec bol Trenčan, ale ona sa narodila vo Vrábľoch, na území, ktoré počas vojny obsadili Maďari. Keď sa dostala do Osvienčimu, mala len 16 rokov.
„Išli sme do Levíc, odtiaľ vagónmi tri dni a tri noci. V Osvienčime pri selekcii som sa dostala medzi dospelých spolu so sestrou. Malého brata spolu s mamičkou ani otca sme už nenašli, nevieme o nich nič. Ostrihali nás dohola, všetky veci sme museli odovzdať,“ spomína na najťažšie chvíle svojho života.

Chceli sa vrátiť domov
Nemci potrebovali pracovné sily, takže sa spolu so sestrou dostali medzi tých, čo išli na práce do fabriky na muníciu. „Sú to veľmi bolestivé spomienky, nemôžem o tom ani hovoriť,“ dodala so slzami v očiach.
Osvienčim prežili spolu so sestrou. Po oslobodení Američanmi dostali možnosť ísť do Ameriky, do Francúzska. „Chceli sme ísť domov, dúfali sme, že nájdeme svojich rodičov. Cez Plzeň sme sa dostali domov, ale našli sme len zbombardovaný dom, o rodičoch sme už nemali žiadne správy,“ dodala so smútkom. Pomocnú ruku im podali susedia, ktorí si ich na nejaký čas zobrali k sebe.
Prvý transport slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora bol podľa informácií Ústavu pamäti národa vypravený zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942 večer.
Týmto sa začala prvá vlna transportov zo Slovenska, ktorá trvala až do 20. októbra 1942. Ľudácky režim sa ňou zbavil spolu 57 628 židovských spoluobčanov, pričom za každú osobu mal Nemcom zaplatiť takzvaný osídľovací poplatok 500 ríšskych mariek.
Celkovo v koncentračných táboroch po transportovaní z územia Slovenska zahynulo viac ako 70-tisíc židovských občanov.

