NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Niekoľko ton kameňov, z ktorých bol múr cintorína vybudovaný, sa zrútilo priamo do areálu Základnej školy na Nálepkovej ulici.
S touto školou od jej vzniku v roku 1961 rozsiahly areál niekdajšieho veľkého pohrebiska bezprostredne susedí.
Múr cintorína sa zrútil na miernom svahu v čase školského voľna v miestach, kde sa žiaci ani počas vyučovania nepohybujú. Ich zdravie tak nebolo ohrozené.
„Po páde múru sme sa stretli s predstaviteľmi Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku a s majiteľom firmy, ktorá rekonštrukciu múru uskutoční. S prácami sa začne už v najbližších dňoch po veľkonočných prázdninách,“ uviedla Želmíra Haláková, riaditeľka školy.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí, ktorému múr patrí, sa na základe predložených ponúk dohodol na spoločnom postupe so zástupcami stavebnej spoločnosti z Nového Mesta nad Váhom.
Najskôr odvezú množstvo zrútenej kamennej sute a následne vyše desaťmetrový otvor v múre zabezpečený novým pletivom.
„Miesto, kde múr padol, sme ohraničili páskou označujúcou zákaz vstupu, aby do týchto priestorov nechodili pozerať žiaci a nezranili sa,“ dodala riaditeľka.
Neodolal zvetrávaniu a drevinám. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)
Múr nahradia pletivom
Ústredný zväz židovských náboženských obcí vybral na obnovu múru finančne najmenej náročnú ponuku. Zvalené kamene nenahradia murivom, ale pletivom.
„Máme vo vlastníctve 750 židovských cintorínov na celom Slovensku. Veľké finančné zaťaženie si nemôžeme dovoliť. Opravy a rekonštrukcie jednotlivých múrov by sa pohybovali od päť až do desaťtisíc eur, bola by to pre nás ďalšia finančná záťaž. Preto hľadáme riešenia s čo najmenšími nákladmi,“ uviedol Martin Kornfeld z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.
Múr budú skúšať
Ako ďalej povedal, po odvoze sute vyskúšajú na zvyšných úsekoch múru záťaž, v akom stave je jeho statika.
„Z historického hľadiska by bolo optimálne múr ponechať na zachovanie kultúrneho dedičstva. Ak sa ale ukáže, že múr nie v dobrom stave ani na ďalších miestach, bolo by ideálne ho v budúcnosti odstrániť celý,“ dodal Kornfeld.
Podobné problémy riešila židovská obec aj v Leviciach. V obavách pred zosuvmi pôdy tu vybudovali nový betónový múr.
Neodolal počasiu a koreňom
Múr, ktorý má hrúbku približne 50 – 60 centimetrov, poškodilo predovšetkým jeho dlhoročné zvetrávanie a koreňová sústava rozrastajúcich sa náletových drevín v jeho blízkosti. Múr nebol zvrchu uzavretý a vyše storočnému poveternostnému vplyvu a koreňovému systému napokon neodolal.
„My by sme boli najradšej, keby židovská náboženská obec dala do poriadku celý múr. Na mnohých miestach je nahnutý a držia ho iba náletové dreviny a stromy,“ pokračovala riaditeľka školy Haláková.
Po dohode s Ústredným zväzom židovských náboženských obcí začala novomestská stavebná spoločnosť s odstraňovaním a odvozom kameňov zvaleného cintorínového múru. Nakoľko aj ďalšie časti múru boli vo veľmi zlom stave, odstránili pomocou ťažkých mechanizmov aj ďalších takmer tridsať metrov múru.
Neodolal zvetrávaniu a drevinám. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Areál cintorína je uzavretý
Bývalý areál židovského cintorína je celoročne uzavretý a do jeho priestorov sa nedá vstúpiť. Stal sa ideálnym miestom stretávaní plot preliezajúcich miestnych feťákov, po ktorých tu ostali porozhadzované plastové vodné bongá.
Plocha bývalého cintorína je vykosená, v blízkosti poškodeného múru sa však rozrastá náletová vegetácia postupne prerastajúca v džungľu.
Na cintoríne je už iba jediný hrob
Múr v minulosti ohraničoval židovský cintorín s pohnutou históriou.
Na začiatku 70. rokov tu boli so zemou zrovnané tisíce hrobov a zničené náhrobné kamene staré stovky rokov.
Znesvätené boli miesta odpočinku zosnulých spoluobčanov židovského pôvodu. Najstaršie náhrobné kamene pochádzali z roku 1700.
Mnohé zo vzácnych náhrobných kameňov boli rozkradnuté, ale aj bezcitne povyhadzované do priestorov v blízkosti vážskeho kanála.
Z iných boli dokonca narezané dlažobné kocky použité na vybudovanie chodníka v Novom Meste nad Váhom.
V súčasnosti sa v areáli bývalého cintorína nachádza jediný zachovaný hrob, v ktorom sú uložené pozostatky novomestského rabína Dávida Deutscha.
„Novomestským rabínom bol v rokoch 1810 – 1831. Napísal šesťzväzkové dielo komentárov a vysvetliviek k statiam o židovských sviatkoch a náboženských obradoch Ohel David.
Pochádzal z Nitry a zomrel v Novom Meste nad Váhom,“ priblížil rabína Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave.
