NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. LGBTI. Skratka, ktorú dodnes mnohí nechcú akceptovať. Lesby, gayovia, bisexuáli, ale aj transrodoví a intersexuálni ľudia. Sú to takí ľudia ako my. Len ich sexualita je odlišná od tej bežnej, heterosexuálnej. Petrov život je už roky spojený s písmenom T. Peter je transsexuál.
Svojim rodičom sa narodil ako dievčatko. Pár mesiacov má však vo svojich dokladoch začiarknuté už políčko MALE-MUŽ. Aj vďaka podpore rodičov absolvoval náročné operácie i hormonálnu liečbu.
Rodičia syna pochopili a akceptovali v ceste za nájdením svojej mužskej identity. Jeho mužská duša už netrpí v ženskom tele, v ktorej sa narodila. Zo stredoškoláčky je maturant. Mladý muž, ktorý hráva futbal a rád chodí do posilňovne.
Chlapčenská duša v dievčenskom tele
Ako malé dieťa si svoju sexualitu nedokázal ešte uvedomiť. „Malé dieťa nerieši, či je chlapec alebo dievča. Darovaná bábika Barbína zapadla prachom a ja som sa hrával s autíčkami. Bager bol naj-obľúbenejší. Už vtedy ma priťahovali skôr chlapčenské veci, ale to moju transsexualitu ešte naznačovať nemuselo,“ začal svoje rozprávanie.
Napriek tomu, že mal dievčenské vrkoče a mama ho obliekala do pekných šiat, začal pred rokmi pociťovať chlapčenskú dušu. Najlepšie sa cítil medzi šarvancami a jeho pohľady už od základnej školy patrili pekným dievčatám. Lesbické sklony ale nepociťoval.
V dievčenskom tele sa dokázal zaľúbiť do dievčaťa svojim chlapčenským vnímaním. „Dievčatá sa mi vždy páčili ako chlapcovi. Cítil som sa ako muž a bolo to pre mňa prirodzené. Ja som pojem transsexualizmus ani nepoznal, tak som to nevedel vysvetliť, čo cítim. Keď ma niekto označil za lesbu, tak ma to rozčúlilo,“ pokračoval.
Vždy chcel byť chlapcom
Vlastné ženské telo Petra čoraz viac frustrovalo. Zväčšovali sa mu prsia, stehná, objavila sa menštruácia, zaobľovali krivky. „Vadili mi jemnejšie črty a pochopil som, že niekde je problém. Odmietal som dievčenské šaty, bol to strach, fóbia.
Prvé veľké problémy začali už v desiatich rokoch,“ spomína. Túžil po chlapčenskom oblečení i krátkych vlasoch. Objavujúce sa zmeny v správaní začali intenzívne pociťovať aj rodičia. Prvé veľké zaľúbenie dievčaťa s chlapčenskou identitou do spolužiačky prišlo v trinástich.
„Obliekal som sa aj správal ako chlapec. A keď ma ľudia oslovili mladý muž i chlapče, bol som šťastný. Prezradili ma akurát rodičia, že som dievča. Ja som si však seba vždy odmalička predstavoval ako svalnatého, bradatého, chlpatého chlapa, ktorý bude chrániť ženu, ktorú miluje,“ usmial sa. Prvýkrát sa od nového kamaráta s podobným osudom dozvedal o možnosti zmeny pohlavia. Žil v myšlienkach, že to stojí milióny a nikdy si to nebude môcť dovoliť. Tajne však začal snívať.
Rodičia sa postavili na jeho stranu
Prvé predstavy o zmene pohlavia boli detské. „Myslel som si, že prídem do ordinácie ako žena a opustím ju za dva dni ako muž,“ usmial sa. V štrnástich začal odmietať nosiť nohavičky, boxerky boli jeho dominantou na ženskom tele. Jediné zo ženského oblečenia na jeho vtedy ešte tele plnom kriviek bola podprsenka. „Mal som veľké prsia a častokrát som sa pri pohľade do zrkadla rozplakal. Nechcel som ich vôbec vidieť. Nepomohlo ani náročné cvičenie a chudnutie, stále som mal ženské telo,“ pokračoval v spomienkach.
Svetielko nádeje zahorelo v Petrovi po spoznaní mladého človeka s rovnakým problémom. Začal vidieť možnosti premeny ženy na muža. Pochopil, že práve po tejto obrovskej zmene túži. Niekoľko mesiacov študoval možnosti zmeny pohlavia a potom oslovil rodičov.
„Rodičia boli na mňa zvyknutí ako na dievča a ja som to túžil zmeniť. Najskôr o tom nechceli ani počuť, no moje šťastie pre nich bolo to najdôležitejšie. Po dlhých rozhovoroch ma začali podporovať. Mama s otcom si ma so slzami v očiach pritúlili a povedali, že budú stáť pri mne, nech sa stane čokoľvek,“ zdôveril sa.
Prvé návštevy u psycho-sexuológa
Prvý veľký vzťah zažil na strednej škole. Keď sa o Petrovej orientácii dozvedeli veriaci rodičia jeho prvej lásky, vzťah rozohnali. „Keď sa do mňa nejaké dievča zaľúbilo, milovalo ma ako chlapca. Nie ako dievča, ktorým som vtedy ešte bol. Boli to klasické heterosexuálne dievčatá,“ potvrdil Peter.
Sex však výhradne odmietal. Hanbil sa za svoje ženské telo, nedokázal by sa vyzliecť. Jeho túžba zmeniť svoje pohlavie čoraz viac narastala. Nasledovali prvé návštevy a konzultácie u psycho-sexuológa.
Peter absolvoval niekoľko úspešných psychotestov, ktorého ho priblížili k vytúženej premene. „Nájdu sa aj takí, ktorí majú v hlave dočasný skrat a skutočnými transsexuálmi nie sú. Zmena pohlavia je cesta, z ktorej už niet cesty späť. Preto prvé konzultácie s psycho-sexuológom sú nevyhnutné,“ potvrdil. Peter chodil k odborníkovi do Bratislavy, ďalší ordinujú v Žiline či Košiciach.
Psychotesty potvrdili jeho transsexualitu
Dosiahnutie plnoletosti otvára dvere nových možností pre transsexuálov. Zmena pohlavia sa môže začať uskutočňovať až po osemnástke. „Týždeň po narodeninách som absolvoval prvé psychotesty. Púšťali sa v rámci nich aj pornofilmy a lekár sledoval, na aké podnety reagujem. Testami som prešiel v pohode, ja som o ich výsledku ani nepochyboval,“ pokračoval. Úspešné zvládnutie testov je vstupenka pre hormonálnu liečbu a blížiace sa náročné chirurgické zákroky. Mužské hormóny začal Peter užívať až po prvej operácii.
„Nechcel som strácať už ani deň. Maturitu som chcel absolvovať už ako muž, na vysokú školu som sa chcel prihlásiť s mužským menom. Na strednej škole sa ku mne správali vždy veľmi tolerantne. Prijali ma pedagógovia i spolužiaci,“ povedal maturant.
Operácie i hormonálna liečba
Mastektómia, odstránenie prsníkov. Chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni celá mliečna žľaza a z prsných dvorcov sa vyreže bradavka mužskej veľkosti. Tá sa následne implantuje na nové miesto, tak ako sa rodia s bradavkami muži. „Ja som sa nevedel dočkať, kedy už prsia nebudem mať. Vedel som, že to bude ťažká operácia. Keď som sa zobudil po narkóze, hneď som si chytil hruď. Prsia boli preč a ja som sa neskutočne tešil. Bolo to dovtedy pre mňa trápenie,“ potvrdil.
Nasledovala hormonálna liečba. Už na prvom sedení u lekára dostal injekciu s mužským hormónom, testosterónom. Dnes podstupuje hormonálnu liečbu už takmer osem mesiacov.
„Mení sa mi telo, mutujem, chlpatiem,“ potvrdil. Nasledoval ďalší vážny chirurgický zákrok. Zmenu pohlavia zapísanú úradmi mohol získať až po odobratí ženských pohlavných orgánov. Odstránili mu vaječníky i maternicu. Až po kastrácii jeho premenu zo ženy na muža oficiálne uznali na matrike. Obe operácie podstúpil na klinikách v Bratislave. Ženské pohlavné orgány mu na gynekologicko-pôrodníckom oddelení odobrali laparoskopicky.
Protéza mnohé veci vyrieši
Po lekárskom potvrdení o odobratí ženských pohlavných orgánov išiel Peter na matriku. Oficiálne ho uznali mužom, zmenil si aj svoje občianske meno. Testosterón mení telo, avšak orgán, ktorý od narodenia majú bežní muži, nevytvorí.
„Samozrejme, penis ani semenníky nemám. Je to otázka ďalších komplikovaných operácií, ktorých výsledný efekt nie je zatiaľ postačujúci,“ zdôveril sa. Peter do budúcnosti rozmýšľa aj nad takouto operáciou. Pokiaľ sa zmenia technológie, verí v jej úspech. Svoje „mužstvo“ doteraz rieši protézou.
Chcel by si adoptovať deti
Sympatický mladý inteligentný muž priťahoval vždy dievčatá. „Žiaľ, s priateľkou sme sa nedávno rozišli. Začali sme spolu chodiť už pred všetkými zákrokmi, ale už aj vtedy ma vnímala ako muža. Museli sme to veľmi dlho ututlávať pred jej rodičmi so silným náboženským cítením,“ vysvetlil Peter. Dievča, ktoré sa do neho zapozerá, vôbec netuší, že pred pár mesiacmi mal ešte telo ženy. Peter by nikdy svoju budúcu lásku nezavádzal. Realitu je rozhodnutý odhaliť už pri prvom náznaku rodiaceho sa vzťahu.
Vlastné deti mať nikdy nebude, ale nad založením rodiny v budúcnosti premýšľa. „Rozmýšľal som nad tým, že by som si adoptoval deti. Je veľa detí, ktoré sú nechcené a radšej im pomôžem,“ priznal ľudsky.
Nechcel v sebe ženské orgány
Zmenu pohlavia mu zaznamenali na matrike definitívne iba pred pár mesiacmi. Vybral si aj nové mužské meno. Na úradoch vyžadovali od neho zásadnú vetu z lekárskeho prostredia: Týmto zákrokom bola ukončená zmena pohlavia. Tú mu zapísali na klinike do potrebných dokumentov.
„Na zmenu pohlavia v niektorých krajinách nie je potrebný chirurgický zákrok a odstránenie pohlavných orgánov. Stačí hormonálna liečba, u nás to tak nie je,“ povedal. Ženské pohlavné orgány však Peter v sebe nechcel. Operáciu by podstúpil aj v prípade, že by na prepis pohlavia stačila u nás hormonálna liečba.
„Chcel som byť muž a ženské orgány som v sebe mať nechcel. Prepis dokumentov zo ženy na muža bol už potom iba otázkou krátkeho času,“ potvrdil. Chirurgické zákroky boli pre Petra menej bolestivé ako nepochopenie, s ktorým sa v niektorých prípadoch stále stretáva. Faloplastiku, pri ktorej sa konštruuje penis, však zatiaľ neabsolvoval.
„U nás sa takéto operácie vôbec nerobia. Najlepšie operačné výsledky v tomto smere majú Nemci, operácie uskutočňujú už aj v Čechách,“ pokračoval. Prirodzenú erekciu však ani po operácii a úspešnej plastike nikdy žiaden z pacientov nedosiahne.
