TRENČÍN. Trojica maliarov Vladislav Zabel, Jozef Srna a Pavol Stručka spolu so sochárom Robertom Szittayom pripravili pre návštevníkov galérie počas výstavy Začiatok konca depresívnu víziu budúcnosti. Nechýbajú v nej apokalyptické výjavy, zobrazenie pekla, úniky z reality, hroziaci Boží prst či varujúce pohľady na zhýralé párty.
Autorov spájajú námety z histórie, ale aj ich historizujúca forma spracovania. Zaujímajú ich mnohofigurálne kompozície i tragický dej. Púta ich práca starých majstrov so svetlom a tieňom, výrazové skratky a budovanie deja cestou farieb.
Prostredníctvom obrazov sa blíži apokalypsa
Maliar Vladislav Zabel (1975) tvorí svoje obrazy plné apokalyptických predstáv na hájovni v Lutišiach. Z pohľadu na desivý obraz Kaddish s množstvami tiel vás zamrazí, príjemnú víziu neponúkne ani na prvý pohľad optimistická Loď bláznov.
„Na lodi si užívajú a všetko ide pritom ku dnu. Úplnou krajnosťou sú apokalyptické predstavy. Trošku to reflektuje súčasnú situáciu v spoločnosti. Umenie dokáže zachytiť to, čo sa ešte iba stane,“ povedal Zabel, ktorý rád participuje na technológii starých majstrov. Je aj kunsthistorikom, má rád návraty k starým renesančným a barokovým maliarom. Na jednej strane sa pohráva s predstavou apokalypsy, svoju fantáziu však necháva hrať aj v obraze Siedma pečať s lietajúcimi anjelmi v nebesách.
„Zabel sa stal ojedinelým predstaviteľom súčasnej maľby u nás. Vracia sa k Caravaggiovi, Tizianovi i Dürerovi a reinterpretuje ich posolstvo v dnešnom čase,“ povedal Roman Popelár, kurátor výstavy.
Boží prst. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Figurálna tvorba s mnohými odkazmi
Gestá a výrazy expresívnych sôch sochára Roberta Szittaya (1972) ponúknu precítiť skutočnú bolesť, v obraze On a Ona pol na pol spoznať muža so ženskými prsiami i zamyslieť sa nad varovným Božím prstom vztýčeným nad torzom tela. „Postupom rokov Szittay prechádzal k realistickejšiemu vyjadrovaniu v čoraz expresívnejších podobách. Statické figúry prechádzajú vo svojej expresivite do pohybu, ktorý sa mení v kŕč,“ pokračoval kurátor.
Na jeho autoportréty nadväzujú postavy z mytológie, histórie, autor rád preferuje aj náboženské motívy. „Téma smrti, pominuteľnosti, komunikácie s alter ego, reinterpretácia histórie sú prítomné snáď v každom diele,“ skonštatoval Popelár. Szittay svoje diela vystavoval okrem Slovenska aj v Rakúsku, Taliansku i Francúzsku. Demonštruje v nich orientáciu na figurálne sochárstvo. Do jeho tvorby sa premietajú aj témy vzťahov, sexuality, viery a smrteľnosti odrážajúce zložitosť ľudskej existencie. Pri tvorbe sôch využíva nové i tradičné technológie a materiály – sklolaminát, včelí vosk, bronz, sadru, kameň, betón a drevo.
Stručkove obrazy varujú a upozorňujú
Pavol Stručka (1981) je najmä portrétistom. Jeho obrazy sú plné odkazov a metafor. Nájdete v nich nahé dieťa s nohou vyloženou na lebke (Tempus Fugit) či Malého Bakchusa, nalievajúceho z demižóna víno.
„Času v živote je veľmi málo. Žijeme život v pôžitkárskom duchu, aj keď je život krátkodobý. Nechcem byť moralistom, ale iba zdvíham prst a upozorňujem. Život by sme nemali premárniť,“ vysvetlil Stručka.
Na jeho veľkoplošných plátnach uvidíte aj fascinujúce akty žien, v ktorých kladie dôraz na anatómiu tela a jeho výraz. „Staršie viacfigurálne kompozície rokmi nahradil portrétmi blízkych ľudí a známych, ktoré charakterizuje psychologizácia postáv. Dôraz kladie na duševné pochody v momente ich zobrazenia,“ povedal na margo Stručkovej tvorby Popelár. Stručka sa z vystavujúcich autorov vo svojej práci najvýraznejšie odkláňa od historickej maľby smerom k neskorej moderne a postmoderne.
Bolesť. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Spoločenské námety s posolstvom
Jozef Srna (1979) vás uchváti pohľadom na mnohofigurálne kompozície, ktorých dej prebieha v aktuálnej realite. Jeho krajiny sú zasa prežiarené svetlom, prístavy v jeho tvorbe vás posunú mimo bežnej reality. Séria s erotickým nádychom Párty má však varujúci podtext zhýralej spoločnosti, tak ako aj varovný obraz Útek z reality.
„Jozef Srna má tri vyjadrovacie polohy. Žáner dynamickej krajinomaľby, ktorý je však posledné roky na ústupe, sociálne námety, ktoré od žobrákov a bezdomovcov prešli ku strednej sociálnej vrstve, a napokon téma rodiny. Tá je z pohľadu autora najintímnejšia,“ skonštatoval Popelár. Námetom obrazov prispôsobuje Srna aj formáty plátna, od komorných olejomalieb po monumentálne diptychy a triptychy. Jeho prístup k námetom sa postupne radikalizuje. Situácie, ktoré zachytáva, sú naliehavé, znepokojujúce, niekedy depresívne alebo naopak – plné nádeje.
Pútavú výstavu štvorice originálnych výtvarníkov môžete v Galérii M. A. Bazovského vidieť do 24. apríla.
V galérií vystavuje až štvorica autorov. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)
