TRENČÍN. Na najväčšom trenčianskom sídlisku dnes býva takmer 20-tisíc ľudí. Stavať ho začali pred 45 rokmi, ako prvé položili základy ulíc Liptovská, Ludvika Svobodu a Saratovská.
„Projektové práce na výstavbe sídliska prebiehali od 60. rokov 20. storočia, predchádzala im urbanisticko-architektonická štúdia,“ vysvetľuje historička Janka Karlíková. Investorom výstavby bol Okresný národný výbor v Trenčíne a generálnym dodávateľom sa stali Pozemné stavby Trnava. „Autormi celého projektu boli Miloš Topošek, Antonín Flašár a Ladislav Pastrnek, generálnym projektantom Stavoprojekt Gottwaldov,“ dodala Karlíková.
Paneláky a školy. Kostol až neskôr
Na sídlisku okrem panelových bytov vyrástli aj školy. V roku 1977 začali s výstavbou Základnej školy na Saratovskej ulici, škola na Ulici Laca Novomeského prišla na rad o dva roky neskôr. „V rokoch 1991 – 1992 ukončili výstavbu časti Juh I., druhú časť – Juh II. budovali od roku 1983. V tom roku začali aj s budovaním garáží a odstavných plôch,“ osvetľuje minulosť historička.
Pre veriacich bol dôležitý rok 1998, kedy ukončili výstavbu Kostola Svätej rodiny, ktorý sa však stal terčom kritiky pre svoj vzhľad.
Na otázku, ako vyzeralo miesto, na ktorom dnes sídlisko stojí, odpovedá historička jasne. „Kopec bol holý, spôsoboval aj problémy – zvažoval sa a pri silných dažďoch voda zatekala do niektorých pivníc. Projektanti mali mnoho problémov,“ dodala Karlíková.
Sídlisko mnohých plusov aj mínusov
Hlavný architekt mesta Martin Beďatš vidí v sídlisku výhody aj nevýhody. „Za pozitívum považujem to, že Juh leží na kopci pri lesoparku Brezina a vďaka kopcovitému terénu sa zo sídliska vytláča jednotvárnosť a podobnosť budov,“ povedal. Mínusom je podľa neho horšia dostupnosť pre peších a cyklistov, spomína ale aj kvalitu postavených panelákov.
„Sídlisko je z obdobia komunizmu a je podľa mňa postavené horšie ako staršie trenčianske sídliská. Kvalita panelákov je tu nižšia, horný Juh je podľa mňa na kvalitatívne vyššej úrovni ako dolný Juh,“ ozrejmil architekt. Beďatš za najväčšie negatívum považuje monotónnosť budov a nedostatok parkovacích miest. „V minulosti platili vtedajšie normy, v ktorých bolo podcenené množstvo parkovacích miest, čo sa dnes negatívne prejavuje,“ uviedol hlavný architekt mesta.
Problém s parkovaním budú riešiť
Predseda výboru mestskej časti Juh Patrik Žák rovnako za hlavný problém hodnotí nedostatok parkovacích miest. „Musíme pracovať na parkovacom systéme, ktorý je zavedený vo všetkých krajských mestách, Trenčín je v tomto posledný,“ povedal.
Podľa Žáka je ale potrebná aj starostlivosť o bytové domy. „Spoločenstvá musia systematicky meniť rozvody, elektrinu, vodu, odpad a, samozrejme, zatepľovať. Paneláky boli postavené iba na určité časové obdobie, preto ak sa ľudia nebudú o ne starať, môže to o 30-40 rokov dopadnúť zle,“ dodal.
Panelová výstavba B-70. (zdroj: Trenčianske múzeum)
Výstavba v roku 1977. (zdroj: Trenčianske múzeum)
Pohľad na okolie z bytového domu na ulici Mateja Bela v roku 2016. (zdroj: ERIK STOPKA)
