TRENČÍN. Trenčianska župa musí splácať ďalšiu pokutu. Zatiaľ poslednú jej udelilo ministerstvo pôdohospodárstva za pochybenia pri verejnom obstarávaní rekonštrukcie historických kasární na Trenčianskom hrade.
„Išlo o nedostatočné vysporiadanie sa s relevantnosťou predložených dokladov v užšej súťaži, teda nesprávne uznanie predložených referencií,“ informovala hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Jana Paulínyová.
„Na základe týchto zistení prikročil riadiaci orgán k udeleniu korekcie vo výške 25 percent celkových oprávnených výdavkov, čo je spolu viac ako 590-tisíc eur. To znamená, že z pôvodných takmer 2,5 milióna eur kraj dostal na tento projekt o takmer 600-tisíc eur menej,“ dodala Paulínyová.
Problematický projekt
Projekt rekonštrukcie hradných kasární spustili za predchádzajúceho vedenia župy v roku 2010. Stavebné práce ukončili v roku 2013, objekt otvorili až vlani v lete. Kolaudáciu komplikovali chyby v projekte, na najvyššom poschodí chýbal únikový východ. Ten museli dodatočne naprojektovať a postaviť.
Podľa terajšieho predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku to bol jeden z najproblémovejších krajských projektov z eurofondov.
„Už od začiatku tam nesedeli projektové dokumentácie s realizačnými prácami, museli sme investovať vlastné peniaze, aby boli kasárne skolaudované. Projekt nebol dobre pripravený,“ vysvetlil Baška.
Auditori z ministerstva financií, ktorý projekt kontrolovali, po jeho dokončení zistili problémy vo verejnom obstarávaní. Časť korekcie vysporiadali zápočtom záverečnej žiadosti o platbu vo výške takmer 190-tisíc eur. Na ostatné vyrovnanie pripadá spolu takmer 350-tisíc eur.
Splátkový kalendár
Trenčiansky samosprávny kraj si s ministerstvom pôdohospodárstva dohodol splátkový kalendár, prvá splátka odišla v januári tohto roka.
„Splátkový kalendár je rozdelený na tri roky v štvrťročných splátkach. Posledná splátka bude uhradená v októbri 2018,“ dodal Baška s tým, že verejné obstarávanie robil externý obstarávateľ, od ktorého chce župa chýbajúce peniaze vymáhať.
Časované bomby z minulosti
Ďalšia pokuta pre župu zaskočila aj krajského poslanca Štefana Škultétyho.
„Je to pre mňa nová informácia. Stávame sa asi poslancami, ktorí splácajú hriechy minulosti. Je to už ďalšia pokuta v poradí, plány, ktoré zastupiteľstvo má pri rozvoji kraja, narážajú na tieto časované bomby, ktoré tu boli hodené. Tie peniaze mohli ísť na podporu kultúry, umenia alebo infraštruktúry,“ povedal Škultéty s tým, že táto pokuta poukazuje na častý problém s eurofondmi.
„Nielenže meškáme s výzvami a čerpaním eurofondov, ale tie výzvy a legislatíva sú tak komplikované, že mestá a obce namiesto riešenia projektov musia riešiť právne spory s riadiacimi orgánmi. Opakuje sa to pravidelne, všetci to kritizujú, ale nikto s tým nič nerobí,“ dodal Škultéty.
Zodpovednosť je na župe
Postup župy kritizovala Eva Balážová z Asociácie komunálnych ekonómov. Napriek tomu, že verejné obstarávanie zabezpečil externý dodávateľ, zodpovednosť je aj na župe.
„Aj externého dodávateľa vyberali zamestnanci alebo vedenie. Je otázka, či to budú vedieť vymáhať od externého dodávateľa,“ uviedla Balážová s tým, že korekcie prinášajú do rozpočtu čistú stratu.
Župa je v prepočte na obyvateľov najzadlženejšia
Úrad pre verejné obstarávanie pritom potvrdil minulý rok Trenčianskemu samosprávnemu kraju inú veľkú pokutu vo výške takmer 500-tisíc eur. Dôvodom boli chyby pri verejnom obstarávaní pri výstavbe administratívnej budovy ešte v roku 2006. Aj túto pokutu postupne spláca. Poslednú čiastku uhradí v lete 2018.
Najvyšší kontrolný úrad koncom minulého roka preveroval hospodárenie všetkých samosprávnych krajov.
Trenčianska župa je podľa výsledkov kontroly druhá najzadlženejšia. Ak sa výška dlhu prepočíta na počet obyvateľov, je na tom najhoršie.
Dlh na jedného obyvateľa v Trenčianskom samosprávnom kraji dosiahol takmer 90 eur.
Kasárne otvorili minulý rok
Zrekonštruované historické kasárne na Trenčianskom hrade otvorili v lete minulého roka. Budova má tri podlažia, na prízemí objektu je expozícia obrazov s motívom Trenčianskeho hradu.
Na prvom poschodí je stála expozícia palných a chladných zbraní. Vystavené sú tiež nálezy, ktoré sa našli počas rekonštrukcie kasární.
Vrchné poschodie má slúžiť pre rôzne semináre a divadlá.
Celkové náklady na rekonštrukciu a novú výstavbu kasární boli 2,5 milióna eur. 95 percent prostriedkov išlo zo štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie, kraj prispel piatimi percentami.
Na hrade sa počas rekonštrukcie kasární robil aj archeologický prieskum.
Našli tu pôvodné múry ešte z čias Matúša Čáka Trenčianskeho z 13. a 14. storočia, rôzne kachlice s vyobrazením rytierov. Nálezy sú súčasťou stálej expozície na prvom poschodí kasární. Zrekonštruované kasárne sú momentálne najväčšími výstavnými priestormi v Trenčíne. Ich celková plocha je okolo tisíc štvorcových metrov.
