TRENČÍN. Dňa 18. marca sme si pripomenuli stodesiate výročie narodenia trenčianskeho rodáka, krajinárskeho fotografistu Jána Hajducha, ktorému patrí popredné miesto vo vývoji slovenskej fotografie od polovice 20. rokov po 60. roky 20. storočia.
Ťažké fotografické začiatky
Už ako šestnásťročný chlapec túžil po lepšom fotoaparáte, a tak vymenil 50 rodinných kníh za doskový aparát najjednoduchšej konštrukcie a optiky.
Začiatky však boli ťažké, pri fotografii vtedy dlho nevydržal, možno pre veľkú prácnosť spôsobenú primitívnymi pracovnými podmienkami – keď musel vyvolávať fotografie pri sviečke medzi dvojitými dverami. K záľube, ktorá ho napĺňala celý život, sa vrátil o štyri roky neskôr na základnej vojenskej službe.
Ján Hajduch (18. 3.1906 – 4. 8. 1972) (zdroj: ARCHÍV P. HAJDUCHA)Prevažne portrétna činnosť mu umožnila hlbšie vniknúť do tajov a krás fotografie, ktorej sa potom už vážne a sústavne venoval vo voľnom čase ako zamestnanec Mestského úradu v Trenčíne.
Postupne si vytváral lepšie technické predpoklady pre prácu, tmavú komoru a stále sa zdokonaľujúce fotoaparáty.
Veľa mu dalo priateľstvo s Jánom Halašom, ktorý sa po presťahovaní z Martina stal v roku 1922 spolumajiteľom najznámejšej trenčianskej lekárne „K svätému Duchu“.
K lekárni patrila kedysi aj drogéria, v ktorej magister farmácie rozšíril sortiment tovaru o fotopotreby a služby, aby takto podporoval začínajúcich fotografistov. Hoci bol medzi nimi trinásťročný vekový rozdiel, rozumeli si profesijne i ľudsky, boli dlhoročne spriaznenými dušami, navzájom sa podporovali.
Mnohé zábery považských sihotí, rybárov na Váhu, sociálnokritické motívy detí a starých ľudí v Hornej Súči tvorili spolu, a predsa sa nikdy nehádali, kto prvý stlačil spúšť, kto je autorom fotografie.
Trhy na námestí. (zdroj: ARCHÍV P. HAJDUCHA)Pohodové obdobie tvorby
V roku 1942 spoločne založili Fotoskupinu Klubu slovenských turistov a lyžiarov, ktorá položila základy amatérskeho fotografovania v Trenčíne. KSTL združovala okrem fotografistov i nadšených turistov, obdivovateľov prírody /Vladimír Chovan, Dušan Kožehuba a iní/. Do skupiny prijali aj omnoho mladšieho, ale nesmierne talentovaného gymnazistu, Karola Kállaya, ktorého sa hneď ujal Ján Hajduch.
Nerozlučná partia, spoločne s Ladislavom Farkašom, /nahodenom v obleku a s motýlikom !/, chodievali na pravidelné výlety a fotografovala krajinu – Skalku, Beckov, Čachtice, okolie Váhu, Vršatec.
Pravidelne navštevovali rázovitý vidiek, na Bielu sobotu chodievali do Zliechova, fotografovali v Hornej, Dolnej Súči, častokrát skončili v Čičmanoch. Mladému začínajúcemu Kállayovi vyvolával filmy a zväčšoval fotografie práve Ján Hajduch, pod jeho trpezlivým dohľadom si zariadil aj tmavú komoru, bol mu vďačný za veľa, po celý život čerpal zo základov, ktoré mu vštepil.
Trhy na námestí. (zdroj: ARCHÍV P. HAJDUCHA)Príroda, folklór, rodné mesto spočiatku ohraničili Jánovi Hajduchovi okruh záujmov.
Postupne ich rozšíril o dokumentovanie hradov Slovenska, spoločne s magistrom Halašom propagovali podzemnú krásu našich jaskýň. To dovtedy nedokázal žiaden fotograf. V dobovej tlači sa písalo o nich len v superlatívoch, bolo to dovtedy dačo nevídané:
„Stojí za zmínku, že trenčínští pracovníci, Halaša a Hajduch, jež lze počítat k nejlepším autorum v Československu, mají tyto jeskyně zpracovány ve stovkách snímku, stejně poutavých. Používají k osvětlení těchto rozlehlých prostor toliko acetylenových lamp. Jejich dílo, na němž pracují již několik let, vydalo by propagačně silnou obrazovou publikaci této přírodní vzácnosti.“
V tridsiatych rokoch 20. stor. už začal publikovať v ilustrovaných časopisoch.
Svoje zážitky sa usiloval oznámiť priamo, bez okľúk, čo najkratšou cestou, a to mu určilo aj jeho fotografický zámer: realistický prejav s čistou technikou, prísnou náročnosťou na princípy kompozície, tonálnej vyváženosti a obsahovej zrozumiteľnosti.
Úspechy na výstavách
Ťažiskom jeho tvorby bola krajinárska a národopisná fotografia, v počiatočnom období s výraznými impresionistickými prvkami – mäkká kresba, tonálne kontrasty.
Vlastné videnie slovenskej krajiny v tom najširšom obsahu začalo Hajduchovi prinášať ovocie.
Prvýkrát sa dostalo na verejnosť meno fotografa-amatéra v roku 1935, keď oznámili výsledok fotografickej súťaže firmy Schleusner. V tejto súťaži Ján Hajduch získal zaslúženú tretiu cenu, čo bolo pre amatérskeho fotografa veľkým úspechom a zadosťučinením.
Jeho fotografie získavali postupne uznania aj na ďalších, početných súťažiach a výstavách doma i v zahraničí (Švajčiarsko, Anglicko, Španielsko, Rakúsko).
Získal 1., 2., 4. cenu v súťaži cestovného ruchu v Žiline v r. 1938, cenu v súťaži o fotografiu Trenčína v r. 1942 a v súťaži Slovakotouru v roku 1943.
(zdroj: ARCHÍV P. HAJDUCHA)Spoluautor množstva kníh
Okrem pravidelného obosielania výstav u nás a v cudzine Ján Hajduch veľa publikuje. Prispieva do Krás Slovenska a do rozličných ilustrovaných časopisov a publikácií. Ján Hajduch sa intenzívne zúčastňoval aj na organizačnom živote v amatérskej fotografii.
Okrem toho, že stál v spomínanom roku 1942 pri zrode Fotoskupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Trenčíne, v roku 1946 bol zástupcom náčelníka bratislavského ústredia Slovenskej amatérskej fotografie, Fotozboru KSTL.
Od roku 1954 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
Ján Hajduch ako prevažná väčšina nastupujúcej fotografickej generácie pevne zakotvil a vytrval v propagácii krás Slovenska, jeho miest, hradov a prírody. Jeho fotografie boli publikované v desiatkach kníh vydaných slovenskými a českými vydavateľstvami.
Výnimočná tvorba chytí za srdce
Trenčianske múzeum už niekoľkokrát prezentovalo zaujímavými výstavami tvorbu významných fotografistov regiónu. Sté výročie narodenia jedného z najuznávanejších československých fotografistov medzivojnového obdobia – Jána Hajducha bolo v roku 2006 vhodným momentom na výstavné zhodnotenie jeho tvorby.
Výstavu vhodne dopĺňala tvorba syna Petra. Na známeho fotografa Trenčania nezabudli, svedčila o tom obrovská návštevnosť na vernisáži.
Hajduchova Usilovná, Rybári na Váhu, Pltníci, alebo v Smoliarni sudov z r. 1942 patrili k najlepším snímkam na medzinárodných výstavách. Jeho sociálna, ľudová i krajinárska fotografia tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia bola odborníkmi z bývalého Československa hodnotená ako jedna z najlepších zo Slovenska.
Výnimočná je i dnes, v dobe digitálnej fotografie, veď aj pohľady na rodné mesto, zbúrané historické časti, chytia za srdce nejedného Trenčana.
Ruina hradu, Sládkovičova ulica, agátová aleja vedúca k prievozu na Skalku, lúky, pastviny na Hornej Sihoti, pltníci na Váhu, trhovníci na námestí, ponúkajúci svoj tovar, starý kiosk v parku alebo Tománkov mlyn na Kubranskom potoku – všetky fotografie zostávajú pre mnohých iba nostalgickou spomienkou.
Autor: Jana Karlíková
