STARÁ TURÁ. Paličkovaná čipka sa na Slovensko dostala už v 16. storočí. Vďaka 23 čipkárkam z Klubu paličkovanej čipky zo Starej Turej nevymiznú tieto ručné práce ani z nášho regiónu. Pri príležitosti 10. výročia založenia klubu predstavili čipkárky zo Starej Turej a okolia množstvo svojich prác, ktoré svojou precíznosťou, pracnosťou i presnosťou nadchnú malých i veľkých návštevníkov výstavy.
Vplyv na rozvoj paličkovanej čipky má banícka kolonizácia na území dnešného Slovenska v 16. a 17. storočí z Nemecka. S príchodom nemeckých baníkov aj s rodinami prišla na naše územie aj paličkovaná čipka.
(zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Skvostné práce
Paličkovaná čipka na všetky spôsoby. Aj tak by sa mohli nazvať dečky, obrusy, obrazy, ale aj veľkonočné i vianočné ozdoby či očipkované kroje na bábiky vystavené v dome kultúry.
Nekonečne dlhé nite dokázali premeniť šikovné ruky aj do podôb baletiek, motýľov, kvetov, pavúčích sietí, portrétov ľudí, ale aj dokonalých klobúkov, lietajúcich vtákov, farebných domčekov i geometricky presných ornamentov.
„Náš klub založila v roku 2006 Vlasta Stoklasová, ktorá, žiaľ, onedlho zomrela. Viedla aj prvý kurz, na ktorom sa zúčastnilo dvanásť čipkárok. Čipkárky postupne prichádzali, ale muž medzi nami zatiaľ nie je ani jeden,“ prezradila členka klubu Elena Petrovičová.
Svoje práce prezentujú ženy vo veku od 40 až takmer po 80 rokov nielen v domácej Starej Turej, ale aj v mnohých ďalších mestách doma i v zahraničí. „Vystavovali sme aj vo Valašskom Meziříčí, Dubnici nad Váhom, Trenčianskych Tepliciach, Trnave i v Žiline,“ pokračovala čipkárka Oľga Sobotková.
(zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Používajú aj sto paličiek
Staroturianske čipkárky sa stretávajú pravidelne raz v týždni v kultúrnom dome Javorina. Pred vstupom do klubu žiadna z nich skúsenosti s paličkovanou čipkou nemala. Všetko sa naučili. „Žena, ktorá sa chce venovať paličkovanej čipke, musí mať predpoklad na ručné práce.
Je to záležitosť predovšetkým žien, ale na Slovensku sa nájde aj zopár mužov, ktorí sa paličkovanej čipke venujú,“ pokračovali staroturianske čipkárky.
Žiadna z čipkárok sa nezaobíde bez vzorového podvinku, kvalitných nití, paličiek, valca, špendlíkov a tužidla. Pri modernej čipke sa používajú aj rozmanité materiály, ako drôt, stužky, plech. Skúsené paličkárky používajú naraz aj sto paličiek s navinutými niťami. Začiatočníčky začínajú so štyrmi alebo šiestimi paličkami. „Nite bývajú z bavlny i ľanu, hrubé i tenké. Vyberajú sa podľa toho, aký jemný má byť obrázok, dečka či obrus. Najkrajšie sú tradičné biele nite, tie sú sviatočné,“ vysvetlili.
Pre zaujímavé námety chodia často až do českých bášt čipkárstva – Vamberku a Valašského Meziříčí. Vynikajúca je aj návrhárka vzorov zo Žiliny.
Paličky. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Čipkárska cesta
Staroturianske čipkárky sa v roku 2009 zapojili aj do Čipkárskej cesty, kde spolupracovali ženy z celého Slovenska. „Valec spolu s čipkou vtedy putoval po celom Slovensku a zbieral fantáziu a regionálnu tvorbu čipkárok. Čipkárka vypracovala štvorec, ktoré sa potom zošívali a zjednotili tradičnou čipkou po okrajoch,“ vysvetlila Petrovičová.
Každá z čipkárok vtedy tvorila štvorec 8,5 x 8,5 centimetra. Konečná dĺžka kombinovanej čipky dosiahla neuveriteľných 51,02 metra. Na Čipkárskej ceste putovali štyri valce: západnou, južnou, strednou a východnou cestou. Zapojilo sa 32 klubov a dvaja jednotlivci, spolu 415 osôb, ktoré vytvorili 593 dielok.
„Spolu s čipkou putovala aj kronika. Vlastnú stránku si v nej vytvoril každý čipkársky klub alebo jednotlivec. V kronike sa tak sústredili informácie o existujúcich kluboch,“ uviedli čipkárky zo staroturianskeho klubu.
(zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Zabrať dostane zrak i krčná chrbtica
Každá čipkárka strávi nad svojim dielom nekonečné hodiny. Najzložitejšie čipkárske ornamenty vznikajú aj stovky hodín.
Veľmi zložitý je vznik rohov na obdĺžnikových a štvorcových dečkách či obrusoch. Nekonečné hodiny s paličkami v rukách pocítia čipkárky aj na svojom tele.
„Trpia oči, pretože čipka musí byť veľmi presná. Zabrať dostáva veľmi aj krčná chrbtica, čipkárka je za valcom neustále zohnutá. Prsty vydržia,“ usmiala sa Oľga Sobotková.
Klub paličkovanej čipky v súčasnosti vedie v Starej Turej Anna Vráblová, mladé dievčatá sa k paličkovanej čipke ale príliš nehrnú.
„V Čechách je situácia iná. Vo Vamberku majú dokonca aj školu paličkovania, tam sa týmto ručným prácam venujú aj malé deti,“ dodala Elena Petrovičová.
Na Slovensku dnes existuje 18 oblastí s charakteristickou regionálnou čipkou. Na vývoj slovenskej čipky mali vplyv aj čipkárske práce z Nemecka, Poľska, Ruska, Talianska, Belgicka, Španielska, Chorvátska i Dalmácie.
