TRENČÍN. Pavel Mateják (87) sa už osemdesiat rokov venuje pleteniu veľkonočných korbáčov. Usmievavý pán pochádza z obce Brestovec na Myjavsku, kde ho otec naučil základy tohto ľudového remesla.
Štyri druhy
Okrem klasického typu pletie korbáče s opletanou rukoväťou, korbáče „metódou vrkoča“ a opletané. Počet prútikov sa od typu korbáča líši.„Na klasický potrebujem osem, deviaty je na rukoväť. Pri opletanom potrebujem deväť prútikov, a pri tom s predĺženou rukoväťou osem a ešte štyri až šesť prútikov na rukoväť,“ vysvetlil.
Najviac trpia prsty
Pletenie korbáčov je vášňou, ktorá ale niekedy bolí. „Za deň môžem upliesť už len nejakých dvadsať, potom ma pália konce prstov,“ ozrejmil. Ubolené prsty po dni pletenia neošetruje, jednoducho si ich umyje a bolesť cez noc prejde.
Svoj prvý korbáč uplietol ako sedemročný. V tom čase deti rodičom pomáhali a učili sa remeslám. „Otec mi raz navrhol – poď upliesť korbáč, ja ti to ukážem a ty si ho upletieš,“ povedal. Presný počet upletených korbáčov pán Mateják nepozná. Za posledných tridsať rokov ich odhaduje na 6000, za celý život na viac ako 10 000. Korbáč s dĺžkou 250 centimetrov bol najdlhší, ktorý za život uplietol, svoj rekord si ale trúfa čoskoro prekonať.
Pavel Mateják s dvoma typmi korbáčov (zdroj: ERIK STOPKA)Vŕb je čoraz menej
Prútiky na korbáče sú z košikárskej vŕby, ktorá je veľmi ohybná, avšak kvôli zásahom do krajiny a zmenami počasia ich počet klesá. „Vŕb ubúda, je ich podstatne menej ako pred desiatimi rokmi. Boli zlikvidované, či už na Halalovke, pri Bierovciach, alebo pri stavbe nového mosta,“ priblížil situáciu pán Mateják.
Remeslo nevyhynie
Do pletenia zasvätil aj svojho vnuka a pravnuka, svoje skúsenosti milý pán posúva aj mimo rodiny. Spolu s manželkou Idou (82), ktorá sa venuje krasliciam, navštevujú výstavy, jarmoky a trhy. Na nich odovzdávajú skúsenosti malým aj veľkým.
Dcéra Dana Matejáková (59) na podujatiach občas zastupuje mamu, vášeň a talent zdedila po nej. Ida Matejáková sa tvorbe kraslíc venuje 60 rokov, do Trenčína sa presťahovala zo Spišského Podhradia. „Mala som susedku z východného Slovenska, ktorá mi robenie veľkonočných vajíčok ukázala. Chytilo ma to a odvtedy maľujem,“ povedala. A aké vajcia sú na kraslice najvhodnejšie? Podľa mamy s dcérou sú domáce vajcia na kraslice najlepšie, priemyselné nepoužívajú. „Na priemyselných sú rôzne chemikálie, kraslice sú potom fľakaté a musia sa viackrát striekať, a to je problém,“ vysvetlila Dana Matejáková.
Tradície Veľkej noci si celá rodina váži, čoho dôkazom je pán Pavel, ktorý ani vo svojom veku neodpustí ženám zopár úderov korbáčom.
Tvorba kraslíc vyžaduje trpezlivosť (zdroj: ERIK STOPKA)
