TRENČÍN. Na hrade v Trenčíne otvorili v pondelok výstavu veľkonočných kraslíc. Je vôbec prvou, ktorú v takom rozsahu a počte múzeum vystavilo.Ako sa vyjadril Peter Pastier z oddelenia marketingu Trenčianskeho múzea, výstava kraslíc je na hrade tento rok po prvýkrát.
„Návštevníci sa môžu tešiť na približne 300 kusov kraslíc z celého Slovenska, vrátane kraslíc z okolia Dolnej Poruby, Mníchovej Lehoty, Selca, Veľkej Hradnej a Svinnej,“ vymenoval. Časť výstavy je zo zbierkového fondu Trenčianskeho múzea, doplnená umelcami z celého Slovenska.
Obdivujú ich všetci
Vystavené kraslice sú zdobené rôznymi technikami, najmä batikované špendlíkom a rubičkou. Nechýbajú kraslice olepované slamou, sitinou a bavlnou, ako aj na zhotovenie najnáročnejšie odrôtované, vyškrabované a okované.
Zdobenie je pre mnohých stále tajomstvom, ktoré radšej ani nechcú objaviť pre jeho náročnosť. Potvrdzujú to aj oslovené ženy na veľkonočnom jarmoku v Trenčíne. Jarmila Hodálová (76) spomína na minulosť s úsmevom. „S mamou sme robili kraslice, boli to hodiny a hodiny pri peci, lebo vtedy bolo aj veľa snehu, aj zima pred sviatkami,“ povedala. Anne Bečárovej (69) zvyky z minulosti chýbajú. „Nás ešte babička učila, ako zafarbiť vajíčka, patrilo to k sviatkom. Rada na to spomínam, dnes by som si to ale netrúfala už robiť, bolia ma ruky,“ dodala.
„Najvýznamnejšou osobnosťou, ktorá zdobila kraslice v regióne, bola Anna Országhová z Dolnej Poruby, ktorá sa dokonca stala aj majsterkou ľudovej umeleckej výroby,“ povedal etnograf Trenčianskeho múzea Martin Malo. Podľa jeho slov zdobila kraslice špeciálnou technikou – leptaním. Kraslice sa dali robiť pomocou prírodných alebo chemických leptadiel. „Prírodným leptadlom je napríklad kapustová šťava, ktorú neskôr nahradila kyselina dusičná a kyselina soľná,“ dodal Malo.
Znak Veľkej noci
Podľa etnografa je kraslica symbolom znovuzrodenia. „Je to najvýraznejší atribút Veľkej noci, symbol nového začiatku, lásky, priateľstva, ale aj šťastia. Zároveň je vkusným prejavom ľudového výtvarného umenia,“ zvýraznil Malo. Samotné vajce predstavuje nádej na nový začiatok, na život, ktorý prichádza na svet. Výstavu okrem kraslíc zo slepačích vajec dopĺňajú aj kraslice z husacích a kačacích vajec.
Pre Považie je typické oblievanie
Podľa Pastiera sa do považského regiónu dostalo oblievanie a šibanie od 50. rokov 20. storočia, čo potvrdzuje aj Malo. „Šibanie sa rozšírilo až v druhej polovici dvadsiateho storočia vďaka modifikácií veľkonočných zvykov a prenosov medzi rôznymi oblasťami Slovenska,“ vysvetlil.
Hrad bude otvorený v normálnych časoch
Trenčiansky hrad bude aj počas veľkonočných sviatkov otvorený, a to v čase od 9:00 do 15:30. Počas sviatkov sú pre návštevníkov hradu pripravené rôzne animačné programy určené hlavne pre rodiny s deťmi. Chýbať nebude ani maľovanie vajíčok a ďalšie aktivity pre spríjemnenie dňa v priestoroch hradu.
Kraslice hrajú tisíckou farieb (zdroj: ERIK STOPKA)
