BZINCE POD JAVORINOU. Ľudmila Podjavorinská (vlastným menom Riznerová) zomrela pred 65 rokmi. V jej rodnej obci i v okolí dodnes žijú poslední rodáci, ktorí v detskom a mladom veku zažili stretnutia s obľúbenou autorkou na sklonku jej života. Bzinčan Ivan Mrázik je jedným z nich.
Za tetou Ľudmilou chodieval do Nového Mesta nad Váhom spolu s učiteľkou Jankou Bahnovou. Ľudmile Podjavorinskej (26. 4. 1872 – 2. 3. 1951) nosieval spolu s ďalšími spolužiakmi konvalinky.
Deťom rozdávala cukríky
Vtedy osemročné chlapča z tretej triedy zažilo pohladenie vláskov a stretnutie, na ktoré sa nezabúda.
Jej veršíky počúval malý Ivanko od malička. Zájsť do bytu, v ktorom dožila svoj život jedna z našich najvýznamnejších autoriek, bolo zážitkom na celý život.
Ivan Mrázik. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)„Pochádzam z Hrušového a v jednotriedke ma učila Janka Bahnová. Tiež písala básne. Janka Bahnová sa s Ľudmilou Podjavorinskou priatelili a v Novom Meste nad Váhom ju navštevovala. Vybrala troch žiakov a išli sme ju pozrieť,“ usmial sa dnes 73-ročný Ivan Mrázik.
Začiatkom mája, deň pred stretnutím, nazbieral konvalinky a tešil sa na vzácnu návštevu vtedy už starunkej Ľudmily Podjavorinskej.
„Zarecitovali sme jej básničku a dostali sme cukríky. Bola veľmi drobná a pripomínala babičku. Milo sa k nám správala a pohladila nás po tvári. Boli sme šťastní, že sme videli pani spisovateľku,“ zaspomínal si. O dva roky po nezabudnuteľnom stretnutí spisovateľka zomrela.
Zo Bziniec sa presťahovala v roku 1910
Ivan Mrázik si dodnes predstavuje pred očami jej detailnú podobu.
„Ľudmila Podjavorinská bola presne taká, aká je dnes jej busta v pamätnej izbe. Akurát na buste nie sú okuliare,“ podotkol. Bola veľmi komunikatívna a srdečná.
„Detičky, prišli ste ma pozrieť? Tak vám veľmi ďakujem,“ hovorievala. Ivan Mrázik navštívil Ľudmilu Podjavorinskú v jej poslednom pôsobisku – v byte na dnešnej Kuzmányho ulici v blízkosti novomestského gymnázia.
Spisovateľka po presťahovaní celej rodiny zo Bziniec pod Javorinou v roku 1910 do rodinného domu v Novom Meste nad Váhom v blízkosti bývalého vojenského kúpaliska napokon zakotvila po ďalšom sťahovaní v činžiaku pri parku. Tu napokon aj 2. marca 1951 v ústraní zomrela.
„Keď zomreli rodičia spisovateľky, rodinný dom pri kúpalisku deti predali. Po jeho predaji mala takmer dva roky iba prechodné bydliská, bývala aj u kamarátok,“ vysvetlil Mrázik.
Národná umelkyňa Ľudmila Podjavorinská. (zdroj: REPROFOTO: MARTIN ŠIMOVEC)Muži o ňu záujem mali, aj tak sa nevydala
Známa učiteľka Janka Bahnová pravidelne po vyučovaní čítala deťom najmenej hodinu knihy.
„Od tretej do štvrtej nám čítavala na pokračovanie. Zvykli sme si na to a čakali na ďalšie čítanie, aby sme vedeli, čo bude ďalej,“ usmial sa jej bývalý žiak. Jeho učiteľka bola s Ľudmilou Podjavorinskou vo veľmi častom kontakte.
Obe boli slobodné, obe svoj voľný čas venovali literárnej tvorbe. Vždy si mali čo povedať.
„Podjavorinská deti nemala, ale do ich života sa vedela vcítiť. Muži z vyšších umeleckých, najmä spisovateľských a nakladateľských kruhov, o ňu záujem mali, ale napriek tomu sa nevydala. Priateľstvá mala. Vzhľadom na časté ochorenia i fakt, že videla iba na jedno oko, si na partnerský život a rodinu netrúfala,“ vysvetlil správca pamätnej izby, ktorý si zaspomínal ešte na jeden z okamihov návštevy.
„My sme boli všetci z dediny. Žili sme v rodinných domoch, dlhých dvoroch. Zrazu sme boli v byte, ktorý mal moderný nábytok. Byt mala krásne zariadený,“ spomínal.
Rodný dom. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Vzácne predmety z jej života
Dnes robí Ivan Mrázik sprievodcu v rodnom dome Ľudmily Podjavorinskej v Bzinciach pod Javorinou.
„Pamätná izba bola zriadená v roku 1972 pri stom výročí narodenia. Zároveň odhalili aj pamätník v tvare ďatelinového štvorlístka.
V niekoľkých izbách sú vzácne predmety, s ktorými bola autorka v dennom kontakte. V expozícii je aj Zornička z roku 1912 s jej básňou,“ uviedol Mrázik.
V dome nechýba pracovný stôl, na ktorom napísala najznámejšie diela, nádherná vyrezávaná truhlica Riznerovcov, dobový kolovrátok i stoličky, či pôvodné šamotové kachle, ktoré vykurovali celý učiteľský byt. „V expozícii je aj nočný stolík, časť postele i celá obývacia izba, ktorú mala v Novom Meste nad Váhom. Sedačka i kreslá sú nádherné, majú vysokú hodnotu,“ pokračoval.
Na policiach sú uložené maľované taniere. Na tých Riznerovci jedávali iba počas sviatočných chvíľ. Povestné okuliare i písací stroj tety Ľudmily odpočívajú v kaštieli v Bohuniciach, kam chodievala za svojím bratom Žigmundom.
Pamätná izba Ľudmily Podjavorinskej v Bzinciach pod Javorinou. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Potomkovia z tejto vetvy už vymreli
Podjavorinská sa narodila ako ôsme z desiatich detí učiteľa Karola Rudolfa Riznera a Márie Riznerovej (rodenej Klimáčkovej) v Horných Bzinciach.
„Dospelosti sa dožili iba štyria súrodenci. Dvaja chlapci a dve dievčatá. Šiesti súrodenci zomreli v nízkom veku. Jeden z bratov pri naháňaní narazil hlavou o kmeň a onedlho zomrel,“ pokračoval Mrázik.
Potomkovia z tejto vetvy rodu Riznerovcov už nežijú. Jedna zo sestier sa vydala do Budapešti. Ľudmila najviac kontaktov udržiavala s bratom Žigmundom, ktorý bol školským inšpektorom. O ďalšom z bratov, ktorý sa dožil dospelosti, nie sú známe takmer žiadne bližšie údaje.
„Žigmund mal jednu dcéru Boženu. Tá najskôr študovala na novomestskom gymnáziu a potom odišla do Prahy. Tu sa stala herečkou i moderátorkou televíznych i estrádnych programov,“ prezradil ďalej Ivan Mrázik.
Neter Ľudmily Podjavorinskej si zahrala vo viacerých filmoch, ale v 48 rokoch po závažnej chorobe predčasne zomrela. „Božena Obrová vydatá bola, ale deti nemala. Aj v tejto línii sa rod zastavil,“ dodal Ivan Mrázik.
Ľudmila Podjavorínska.
