TRENČÍN. O cestovateľské zážitky z destinácie v Severnom Atlantiku sa Eva Učňová podelila v knihe rozhovorov. Okrem fascinujúcich prírodných scenérií v nej odkrýva obraz, ktorý počas týždňovej dovolenky zaručene neobjavíte. Rodáčka zo Zlína vymenila pohodlie domova za exotiku v roku 2007.
„Po skončení štúdia na vysokej škole som si uvedomila, že predtým, ako naskočím do pracovného kolobehu, treba urobiť niečo bláznivé a spoznať samu seba. Chcela som sa naučiť angličtinu a zároveň odísť niekde ďaleko, kam sa už nikdy nepozriem,“ spomína podnikavá členka Syndikátu novinárov Českej republiky.
„Island moje požiadavky spĺňal. Deväťdesiat percent populácie hovorí plynule anglicky. Keďže životné náklady sú tam obrovské, myslela som si, že sa tam už inak nedostanem,“ doplnila absolventka marketingovej komunikácie, ktorá na ostrove pod polárnym kruhom spočiatku pracovala v materskej škole v Akureyri.
Život s nádychom ľadu
Pôvodnú polročnú stáž dobrovoľníčky si napokon predĺžila na päťročný pobyt s riadnym zamestnaním. Po návrate domov svoje skúsenosti zhrnula do publikácie, kde jej sekundujú osudy psychológa, slovenských kapucínskych mníchov, morského biológa či riaditeľa Múzea islandského čarodejníctva a kúziel.
Ako vysvetlila, čitateľom chcela tento kút sveta predstaviť prostredníctvom rôznorodých príbehov miestnych i cudzincov, ktorí na Islande žijú alebo tam nejaký čas prebývali. Knihu s podtitulom Život s nádychom ľadu vydala na vlastné náklady.
Príhody zoradila tak, ako jednotlivé osobnosti vstupovali do jej súkromia.
„Ide o priateľov, ktorých som spoznala na Islande. Všetci sme nastúpili na cestu sebapoznávania v inej kultúre. Práve v ich príbehoch vidím výpovednú hodnotu práce, pretože cudzí človek sa vám tak neotvorí.“
Leto začína pri teplotách tesne nad nulou
V ľadovej zemi stále platia zákony divočiny. Tamojší obyvatelia vedia, aká drsná dokáže byť matka príroda.
Podľa Učňovej sa domácich oplatí počúvať, pretože sa snažia prírode maximálne prispôsobiť. Aj preto hodnotí Islanďanov ako pozitívnych ľudí, ktorých neodradia prvotné nezdary. Ak by mala ich vlasť charakterizovať tromi slovami, použije kombináciu ticho – energia – inšpirácia.
Reportáže umocňujú fotografie škandinávskych skvostov vrátane geotermálnych kúpeľov, ktoré možno nájsť takmer v každej dedinke. Podľa autorky sa koniec zimy na Islande oslavuje približne v polovici apríla. Paradoxne, letné obdobie tam začína pri teplote 2 stupne Celzia.
Turistickú sprievodkyňu život na severe Európy naučil neplánovať. Taktiež pochopila silu a moc médií.
Ako dodala, počas výbuchu vulkánu pod ľadovcom Eyjafjallajökull v roku 2010 väčšina obyvateľov ostrova o ničom nevedela.
„Dozvedela som sa o tom sprostredkovane od známych, ktorí ma kontaktovali. Médiá boli zahltené správami, že napríklad bez rúšok sa nedá vychádzať z domu. Islanďania napriek tomu začali k sopke organizovať najrôznejšie výlety pre turistov,“ priblížila Učňová.
PETER MARTINÁK
autor pracuje v knižnici
