TRENČÍN. V zariadení opatrovateľskej služby v Trenčíne na Piaristickej ulici zriadili provizórnu volebnú miestnosť v kaplnke.
S prenosnou volebnou urnou sem prišla okolo poludnia dvojčlenná volebná komisia. Starší ľudia tu na možnosť voliť čakali už od rána, voľby berú ako svoju občiansku povinnosť.
Niektorí si poplakali, pre voľby aj cestovali
„Dozvedela som sa, že tu nemôžem voliť. Nevedela som o tom, že potrebujem nejaký voličský preukaz, aby som mohla voliť tu, kde bývam. Brala som to ako samozrejmosť, lebo dom v Radošine som už predala, iné bydlisko nemám, len v tomto domove,“ hovorila sklamaná dôchodkyňa Božena Heráková. Na izbe si preto aj poplakala, práva voliť sa však napriek diaľke nechcela vzdať.
„Som z toho nešťastná, že musím z Trenčína ísť voliť do Radošiny, ale pôjdem, aby som svoj hlas nepremárnila. Už som na izbe plakala, keď mi telefonoval syn, že mi ide niečo priviezť. Tak som sa potešila, že sa s ním zveziem do Radošiny a budem môcť voliť. Ešte dnes sa vrátim, bude sa mi dobre spať,“ dodala s úsmevom.
Občianska povinnosť
Riaditeľ rozpočtovej organizácie Sociálne služby mesta Trenčín Ladislav Pavlík predpokladal vysokú volebnú účasť v ich zariadení.
„Dôchodcovia berú účasť na voľbách ako splnenie si svojej vlasteneckej povinnosti, tak ako sa to bralo pred mnohými rokmi,“ povedal.
Prostredníctvom prenosnej urny tu ale volí len časť klientov. „Väčšina mobilných klientov chodí voliť do riadnych volebných miestností. Tu volia ľudia, čo tu majú trvalý pobyt. Ich odchod na voľby sprevádzajú rôzne milé veci, babičky si oblečú to najlepšie, čo majú, vymaľujú sa a vezmú kabelku. Voľby vnímajú ako nejakú sviatočnú, výnimočnú príležitosť,“ dodal Pavlík.
Koho voliť, vedeli vopred
Jeho slová potvrdzuje aj väčšina oslovených ľudí, voľby považujú za svoju povinnosť.
Mária Fraňová hovorí, že počas svojho života vynechala iba jedny voľby, pretože bola v tom čase chorá.
,,Chodím každý raz voliť, považujem si to za povinnosť. Je potrebné hlasovať, aby sme si zvolili ľudí, ktorým veríme,“ povedala s tým, že koho voliť, vedela dopredu. „Mala som dosť informácií o tom, kto ide do volieb a čo ponúka. Premýšľala som len, koho zakrúžkovať,“ dodala.
Rozhodnutý bol aj Jozef Jelínek, sobotné voľby spojil s prechádzkou. „Bol som voliť mimo zariadenia, ja sa rád prechádzam,“ povedal. V domove dôchodcov býva už 16 rokov. „Bol som už dávno rozhodnutý, koho budem voliť. Je to dôležité, lebo potom ľudia, čo nechodia voliť, nadávajú, že boli zvolení tí alebo tamtí. Takí by mali byť ticho, lebo keď mali možnosť rozhodnúť, sedeli doma,“ myslí si Jelínek.
Zvedavá na víťaza bola Mária Urcikánová. „Pozerala som televíznu debatu, kde sa šéfovia strán vyjadrovali, čo chcú dosiahnuť. Či môj hlas pomôže, neviem, ale za povinnosť si to považujem. Doteraz som chodila na každé voľby,“ dodala.
V druhom mestskom zariadení pre seniorov na sídlisku Juh mohli dôchodcovia voliť počas celého dňa, priamo v tomto zariadení bola aj volebná miestnosť.
