VAĎOVCE. Zaujímavou knižnou novinkou obohatila faktografickú literatúru Vilma Truhlíková zo Starej Turej. Publikácia Z dejín kostola vo Vaďovciach a iné mapuje dejiny Kostola Sv. Archanjela Michaela vo Vaďovciach od jeho vzniku v roku 1424 až po súčasnosť.
V publikácii s množstvom archívnych fotografií i súčasných záberov Ivana Kleina zaznamenala autorka okrem dejín kostola aj zemepanské rody na Čachtickom hrade, genealógiu rodu Vagačovcov či hroby učiteľov pochovaných pri kostole, ktorí vo Vaďovciach pôsobili do začiatku 20. storočia.
Kostol povolil postaviť Stibor II.
Vilma Truhlíková dokázala v sedemdesiatstranovej publikácii uceliť množstvo zaujímavých faktov o vaďovskom kostole.
Okrem samotnej histórie a biografiách desiatok kňazov ponúka v texte informácie o oltároch, oltárnom obraze sv. Antona Paduánskeho, betleheme v kostole či krypte v jeho podzemí. Súčasťou knihy sú aj kapitoly o misionárovi a väzňovi Viliamovi Vagačovi i text o pivnici a mlyne poniže Pivnice.
„Vaďovce boli v 15. storočí väčšia obec ako Stará Turá. Mali takmer sto obyvateľov, kým Stará Turá približne tridsať. Kostol vo Vaďovcaich povolil postaviť na žiadosť obyvateľov dedín na západ od Čachtického hradu Stibor II., syn a nástupca vojvodu Stibora,“ povedala Vilma Truhlíková. Kamenný kostolík je po prvýkrát zaznamenaný v latinsky napísanej listine z 10. júla 1424.
Pôvodne bol zasvätený slovenským pustovníkom žijúcim na Skalke pri Trenčíne v 11. storočí – sv. Svoradovi – Ondrejovi a Benediktovi. Zasvätenie kostola bolo po vyše dvesto rokoch napokon zmenené na Kostol Sv. Archanjela Michaela pravdepodobne v časoch, keď bol jeho patrónom Ján Nepomuk Erdödy.
Zažil mnohé zložité obdobia
Kostol i faru počas svojej existencie sprevádzalo niekoľko požiarov. V roku 1767 bol rozsiahlymi plameňmi veľmi poškodený.
Do nádhernej a zväčšenej podoby ho dal opraviť Ján Nepomuk Erdödy, zväčšená bola aj krypta v podzemí kostola. Fara vyhorela aj na začiatku 19. storočia a plamene ju pohltili spolu so školou aj v roku 1877.
„Množstvo historických údajov o vaďovskom kostole zaznamenal v Dejinách vaďovského kostola 1424 – 1924 pred takmer sto rokmi Bartolomej Revický pri 500. výročí vzniku kostola. Čachtický dekan napísal text v maďarčine, ktorý v roku 1925 preložil do slovenčiny katolícky kňaz Pavol Lang,“ pokračovala Truhlíková.
Vilma Truhlíková s knihou o kostole vo Vaďovciach. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Vaďovský kostol prechádzal mnohými zložitými obdobiami reformácie a rekatolizácie, pôsobili v ňom katolícki i protestantskí kňazi i kňazi františkánskeho rádu.
Počas 1. svetovej vojny zažili Vaďovce rozsiahle rabovačky, ktoré neobišli ani kostol. V roku 1916 bol odobraný veľký zvon a o rok neskôr píšťaly organa. Rozsiahlymi prácami pred 35 rokmi bol upravený do podoby, v ktorej ho poznáme dnes.
Kostol s množstvom pozoruhodností
Krypta v podzemí kostola skrýva množstvo tajomstiev. Líšia sa aj názory, či bola alebo nebola otvorená. „Nápis na schode k oltáru uvádza rok 1770, kedy bola krypta pravdepodobne zväčšená.
Už predtým v nej bol pochovaný kňaz Juraj Ličko, ktorý zomrel v roku 1758. Ten je pochovaný v lokalite pod oltárom. Okrem neho tu boli nájdené telesné pozostatky ďalších dvoch ľudí, o ktorých pôvode sa nevie,“ uviedla Truhlíková. Existenciu krypty potvrdzuje pamiatkový úrad na základe výskumov Miloslava Stupavského z roku 2011, ktorý v nej uskutočnil sondáž. Krypta má rozlohu 20 m2 a patrí k najväčším v podjavorinskej oblasti.
K ďalším pozoruhodnostiam vaďovského kostola patrí bočný oltár s ústredným prvkom – obrazom Videnie sv. Antona Paduánskeho z roku 1769, ktorý bol v rokoch 2013 – 2014 reštaurovaný Ivanou Babušákovou. „Vzácny je aj drevený betlehem pochádzajúci z Čiech, ktorý v roku 1935 zadovážil katolícky kňaz Václav Vlk z pražského arcibiskupstva.
Václav Vlk bol po smrti pochovaný pri kostole, v ktorom pôsobil v rokoch 1935 – 1948,“ dodala autorka knihy Vilma Truhlíková.
