TRENČÍN. Fanúšikovské začiatky zažíval ešte ako školák na štadióne Jednoty Trenčín. Pamätá si éru Kováča, Macháča či Lintnera, Hollého aAnčica. „Starí rodičia bývali oproti bývalej základnej škole na Študentskej ulici. Mali sme to naozaj velmi blízko. Vtedy fungovala vstupná brána pri budove školy. Stáli sme na starej betónovej tribúne, to bolo pre mňa," povedal na úvod Ľubomír Sládeček.
Po vzniku Ozety Dukla sa prisťahoval na Bavlnársku ulicu, odkiaľ to mal na štadión blízko. „Hrávalo sa v nedelú dopoludnia, čo mi vyhovovalo. So staršou dcérkou som chodil na prechádzku. Na štadión som sa dostal zadarmo a v rámci pobytu na čerstvom vzduchu som si pozrel celkom dobrý futbal. Zažil som tam pekné keď partia okolo Stana Grigu vybojovala pre Trenčín postup medzi elitu," zaspomínal si Ľuboš.
Dcéra futbal prespala
Po postupovom ročníku sa klub opäť presťahoval na Sihoť a hoci dianie neustále sledoval, zápasy pravidelne nenavštevoval. Napriek tomu mu zostal jeden milý zážitok. Na pamätnom stretnutí s Trnavou, kde sa tiesnilo viac ako pätnásťtisíc divákov, jeho dcéra přespala takmer celých deväťdesiat minút. „Kúpil som si lístok na tribúnu. Nakoľko bolo plno, pre dieťa nebola voľná sedačka, tak mi sedela na kolenách. Diváci naokolo mali velký zážitok z toho, že dokázala zaspať a vydržala tak celý duel," usmieval sa otec dvoch dcér.
Klubu sa pod kožu dostal v roku 2007. Príchodom nového majiteľa klubu Tschena La Linga a manažéra Mareka Sváteka začala fungovať internetová stránka. V rámci nej vzniklo aj diskusné fórum, kde mohli priaznivci vyjadriť názory. „Jedného dňa som dostal mailom pozvánku, či by som sa chcel zúčastniť jedného stretnutia. Prišli sme piati a medzi nami bol aj súčasný PR manažér klubu Martin Galajda. Debatovali sme na rôzne témy ako dopomôcť diskusii na webovej stránke," poznamenal Ľuboš.
Dnes je jedným z moderátorov spomínaného fóra. „Zadali sme si určité pravidlá, ktoré sme chceli dodržiavať. Ľudí sme potrebovali naučiť slušne sa vyjadrovať, aby to nebolo iba o vulgárnosti a primitívnych názoroch, ale aby sa dokázali vyjadrovať slušne a k veci," dodal.
Prvý kontakt s Depetrisom a Baézom
Práve Ľubomír Sládeček bol jedným z prvých, kto mal kontakt s budúcimi hviezdami AS Trenčín Dávidom Depetrisom a Aldom Baézom. Pricestovali spoločne. Dva dni pred Vianocami. „Na spomínanom pracovnom stretnutí nás prerušil asistent vtedajšieho trénera McDonalda Ančic. Nevedel, čo má s chlapcami robiť. Obaja vedeli iba po španielsky a sviatky už klopali na dvere."
Trenčiansky futbal je jednotkou medzi jeho koníčkami. Považuje ho za oddych, no vždy túži po víťazstvách. „Sú to nervy. Emócie patria k futbalu. Zápasy prežívam, pretože klub pre mňa niečo znamená," neskrýval spolupatričnosť Ľuboš.
Skončiť nehodlá
Predstava, že by to jedného dňa zabalil a viac nešiel na štadión, ho desí. Na odchod z tribún sa rozhodne nechystá. „Tak to si neviem predstaviť. Chýbalo by mi asi všetko. Najmä futbalová rodina. Dovolím si povedať, že a j s hráčmi mám kamarátsky vzťah. S viacerými z nich som v kontakte, prípadne, keď sa stretneme, prehodíme zopár slov. Klub ide tým správnym smerom, hoci nie so všetkým súhlasím. Na riešenie problémov sú však určení iní ľudia. Ak môžem povedať za väčšinu priaznivcov, najviac nás tlačí topánka v otázke štadióna," dodal na záver Ľuboš.
